Reportáže 2011

ŠARIŠSKÝ HRAD

Tohtoročnú turistickú sezónu sme zavŕšili výletom na Šarišský hrad (570 m.n.m.). Decembrové slnko len spríjemňovalo výstup sopečnou vyvýšeninou. Na samotnom vrchole nás vítajú majestátne múry hradu, na ktorom v súčasnosti prebieha rekonštrukcia. Výhľad z najvyššej veže – donjon je úchvatný, aj keď niekde zastretý mrakmi. Máme šťastie vidieť Levočské vrchy, Čergov a Slanské vrchy. Dobre je vidieť aj zrúcaniny Kapušianskeho a Kamenického hradu. Celá plocha hradu aj okolie je vyčistené od divo rastúcich krovín. Dúfame, že prezeranie záberov z tejto akcie osloví aj Vás, milí Tulčíčania a určite neodoláte v čo najbližšom čase tento starobylý gotický hrad navštíviť. Po prehliadke hradu, v príjemnom prostredí Šariš parku, pri predvianočnej kapustnici, hodnotíme tento rok a plánujeme nové túry a výlety na nastávajúcu sezónu 2012. 

tím Čakaň Tulčík

HAĽAGOŠ

Pekný, slnečný, avšak mrazivý november priam láka obdivovať kopce v našom okolí, pre turistickú verejnosť možno nie príliš známe.

Haľagoš (642 m.n.m.) – dominanta Ondavskej vrchoviny nad Raslavickou brázdou.

Vyberáme sa po trase Vyšný les – hubársky chodník ku krížu, lesom prudko stúpame až na Haľagoš. Tu stojí vojenský objekt. Celá vrcholová homoľa je lúčnatá s jedinečným, okolitým výhľadom na Slanské vrchy, Čergov, Levočské vrchy, Stráže, Šarišskú, Ondavskú a Laboreckú vrchovinu. Cestou späť sa vraciame cez Čonkoš, Podhorany, smerom na Syrovú horu a Čakaň do svojich domovov príjemne unavení.

tím Čakaň Tulčík

POPRADSKÉ PLESO

V októbri sme si naplánovali dvojdňový výlet do Vysokých Tatier. Meteorológovia strašili zlým počasím – deň pred príchodom do Tatier husto snežilo a fúkal silný vietor, až vyvracal stromy. Počasie sa však umúdrilo a celý víkend bolo jasné slnečné počasie, sem-tam sa objavila hmla, ktorá sa po chvíli zdvihla a my sme mohli obdivovať krásne zasnežené končiare Tatier.

Po večernej prechádzke Štrbským Plesom a perfektnom večeri na ubytovni vyrážame v nedeľu ráno na symbolický cintorín. Toto jesenné obdobie v nás evokuje spomienku na všetkých zosnulých, teda aj na tých, ktorí sa stali obeťami veľhôr. Cintorín sa nachádza v blízkosti Popradského Plesa v krásnom limbovom háji pod západnou stenou Ostrvy a jeho zakladateľom je akademický maliar Ondrej Štáfl (r. 1934). Obete Vysokých Tatier nie sú tu pochované, ale majú na skalách umiestnené pamätné tabule s dátumom, miestom a príčinou úmrtia. Uprostred Symbolického cintorína je kaplnka s drevorezom „Obetiam hôr“, znázorňujúcim znášanie mŕtveho horolezca. Dookola sú rozmiestnené maľované drevené kríže, dielo ľudového umelca Fekiača z Detvy.

Po krátkom zastavení pokračujeme k Popradskému Plesu (1494 m.n.m.) Toto pleso leží priamo na trase Tatranskej magistrály a je východiskom pre všetky významnejšie pešie vysokohorské túry (Rysy, Kôprovský štít a pod.) Kocháme sa pekným pohľadom na zasneženú Ostrvu (1926 m.n.m.) a s obdivom sledujeme (aj časovo) výstup turistu serpentínovým chodníkom s úžasne nasadeným tempom od samého začiatku. Cestou späť na Štrbské Pleso ešte zopár fotiek. Tento krátky pobyt poniektorí z nás využívajú aj na relax v perličke, či bazéne miestneho hotelového komplexu.
 

tím Čakaň Tulčík

LOMNIČÁK

"Lomničák" - v mojom poňatí – majestátny, elegantný, obdivovaný aj zatracovaný, celoživotný sen, dlho pripravovaná akcia, v posledných rokoch niekoľkokrát už aj vybratý termín, psychická a fyzická príprava... V tom volá priateľ Milan: „4.októbra sa ide na Lomničák!" .Konečne! V tento deň sa mi zdalo, že všetko je perfektné: perfektná nálada, perfektné počasie, perfektná partia - Milan, Juraj a ja... 

Lomnický štít (2632m.n.m.), v minulosti nazývaný Dedo, kráľ Tatier (ako ho nazývali Poliaci), druhý najvyšší štít Vysokých Tatier, najvyššie obývané miesto na Slovensku. Dlho bol považovaný za najvyšší štít Vysokých Tatier (Dávid Frohlich), ba dokonca ho zaradili medzi najvyššíe vrchy sveta (Jakub Buchholtz). Taktiež sa domnievali, že je nezleziteľný. Prvý zaznamenaný výstup uskutočnil Robert Towson (anglický cestovateľ) s dvoma sprievodcami dňa 7.augusta 1793, ktorý určil jeho presnú nadmorskú výšku . Najvýhodnejším východiskom na Lomnický štít je Tatranská Lomnica, alebo priamo Skalnaté Pleso. Výstup na štít od Lomnického sedla nie je značkovaný, odporúča sa výstup i zostup pešo, len s horským vodcom. Zvolili sme si trasu zo Skalnatého Plesa, chodníkom cez kosodrevinu a Lomnické sedlo. Pekné počasie s perfektným výhľadom na okolité štíty aj doliny nás sprevádzalo až skoro na vrchol štítu. Znenazdajky, tak ako to v horách býva, tesne pod vrcholom, kde sa traverzuje k tzv. Centrálnemu komínu, zabezpečenému kramlami a reťazami sa zatiahla hustá hmla a začal fúkať nepríjemný, dosť silný vietor. Cesta trvala dve a pol hodiny, ale na samotnom vrchole sa hmla po chvíli rozplynula a nám sa pred očami otvorila všetka tá nádhera tatranských končiarov a dolín. Túra na tento končiar je veľmi náročná, pre menej zdatných tu vedie aj visutá lanovka (od roku 1940) zo Skalnatého Plesa. Na vrchole nás víta štýlová kaviareň Dedo, vôňa popradskej kávy a čučoriedkový koláčik za odmenu. Samozrejme nemôžem nespomenúť najvyššie položené observatórium na Slovensku, kde sa nachádzajú meteorologické pracoviská SHMÚ, televízna retranslačná stanica, ďalej ústav experimentálnej fyziky a astronomický ústav SAV. Tu sa dozvedáme, že toto miesto je najchladnejšie na Slovensku s priemernou ročnou teplotou – 3,7 oC a okrem nízkeho tlaku vzduchu a nedostatku kyslíka je aj relatívna vlhkosť bežne pod 10%. Toto všetko môže spôsobovať ťažkosti s dýchaním. Voda tu vrie pri 87 oC, varenie preto trvá dlhšie. Objavujú sa tu nie celkom bežné prejavy búrok – sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj (vlasy turistov stoja dupkom). 


Oddýchnutí a obohatení o nové priateľstvá, zážitky a poznatky sa veľmi opatrným, avšak svižným krokom vraciame späť do Tatranskej Lomnice.

Vincent Klobušovský

VYBERÁME Z NAŠICH BLAHOŽELANÍ K 1. VÝROČIU KST ČAKAŇ TULČÍK

Vážení členovia KST- Čakaň Tulčík prijmite blahoželanie k prvému výročiu založenia Vášho spolku, ktorý sa snaží rozvíjať nielen fyzickú ale aj duchovnú silu človeka a tak prispieva k rozvíjaniu toho najdrahšieho čo v živote máme - zdravia. 

doc. MUDr. Ján Kmec, PhD. 

V týchto dňoch si pripomína prvé výročie vzniku Klub slovenských turistov Čakaň Tulčík. Pred rokom vznikla myšlienka vytvorenia takéhoto občianskeho združenia aj v relatívne malej obci v blízkosti Prešova. Iniciátorom bol Vincent Klobušovský a podobne ako v iných lokalitách Slovenska sa podujal vytvoriť podmienky pre tzv. vidiecku turistiku. Je trochu iná ako u obyvateľov miest, ktorí majú záujem vymeniť veľké aglomerácie za prírodu. Ľudia na vidieku žijú bližšie k prírode, ale to nebráni tomu, aby cez takúto turistiku poznávali zaujímavosti blízkeho okolia, ale aj na celom Slovensku. Nie je totiž nič zvláštne, keď sa opýtate obyvateľa obce či bol napr. na Kapušianskom hrade či na Čergove, že Vám povie, že nie. A toto bolo jednou z myšlienok pri vzniku tohto klubu, vytvoriť podmienky pre poznávanie týchto zaujímavostí. Myslím si aj títo ľudia majú záujem o relaxáciu, ktorá je v dnešnej uponáhľanej a stresujúcej dobe veľmi dôležitá a umožňuje nám lepšie tieto nástrahy prekonávať a udržať sa tak v lepšej fyzickej aj psychickej kondícii. V priebehu roka sa podarilo zorganizovať niekoľko zaujímavých výletov a iných podujatí ( napr. Country bál ). V súlade s dnešnou dobou charakteristickou internetizáciou má klub vytvorenú aj internetovú stránku, kde sú pravidelne zverejňované informácie o činnosti, tj. pripravovaných ale aj o uskutočnených podujatiach. Darí sa pritiahnuť k tejto aktivite aj mládež, predovšetkým v spolupráci s miestnou školou. . Myslím si, že ich činnosť by mohla byť aj príkladom pre iné obce. Prajeme aktívnym organizátorom, aby im elán vydržal a aby mohli po niekoľkých rokoch osláviť aj okrúhle výročia. Do ďalšej činnosti prajeme veľa zdravia a myšlienok na realizovanie tejto prospešnej činnosti. 

Ing. Milan Havlík
člen RR KST Prešov – predseda komisie značenia

Touto cestou si dovolím Vám zablahoželať k 1.výročiu založenia Čakaňa /KST Tulčík/ a popriať Vám veľa krásnych tur nielen na Slovensku, ale aj pri objavovaní či spoznávaní krasných zákutí našej zeme. 

Tono Adamčík – člen Horskej služby Lysá 

Milí priatelia z TO Čakaň Tulčík, s radosťou sa pripájam zdravicou pri príležitosti jubilea založenia vášho turistického odboru. Bohatá činnosť a aktivita odboru turistiky vo vašej obci je v dnešnej dobe skoro unikátny jav. Uponáhľaná doba, rozvoj informačných technológií a nezáujem o pohybovú aktivitu v prírode vedie v posledných rokoch ku výraznému úbytku aktivít vo všetkých formách turistickej činnosti. Je pomerne vzácnosť stretnúť dnes turistov na potulkách po Čergove, Slánskych vrchoch či na Branisku. Aj preto je vstup a činnosť vášho odboru v našom regióne mimoriadne vítaná. Rozvíjajte aj naďalej túto ušľachtilú činnosť, poznávajte krásy našej prírody, ochraňujte ju a upevňujte si v nej svoje zdravie. V tejto činnosti vám želám veľa úspechov a tvorivej invencie.

MUDr. Stano Turlík – odvážny cestovateľ, turista a milovník prírody 

Milí Čakanisti,

k Vášmu veľmi významnému, pretože prvému jubileu prajú mnoho krásnych kilometrov po všetkých kútoch Slovenska turisti z Lokomotívy Prešov.
Niektorí z nás už poznáme aj Váš príma kolektív, a preto Vám želáme, aby ste sa v ďalších rokoch dopracovali v zdraví, pohode a vzájomnej úcte až k turistickým veteránskym rokom. 

Za Lokomotívu Prešov 
Miro Callo 

VÝSTUP KRIVÁŇ

Bolo krásne, svieže prvoseptembrové ráno a nás, turistov z Turistického klubu Čakaň – Tulčík a Lokomotívy Prešov čakal celodenný výstup na Kriváň (2949 m.n.m.), ktorý je právom považovaný za symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov. Vystúpiť na Kriváň je možné z Troch studničiek, alebo zo Štrbského Plesa. My sme si zvolili prvú možnosť. Čakala nás takmer štvorhodinová túra, počas ktorej sme sa nadchýnali krásami Tatier a posilňovali sa aperitívom. :) 

Turistický chodník hneď zo začiatku pomerne prudko stúpa lesom, neskôr prechádza do kosodreviny smerom na sever po Pavlovom chrbáte, až na vrchol nazývaný Grúnik (1 576 m n.m.). Otvárajú sa krásne výhľady do Važeckej doliny na východe a na opačnej strane na hrebeň Západných Tatier. Prechádzame územím svišťov a tajne dúfame, že sa nám podarí aspoň jedného zazrieť. Nemáme šťastie, pretože ich zrejme vyplaší pred nami kráčajúci dav turistov. Postupne sa chodník dostáva do Krivánskeho žľabu, kde traverzuje popod hrebeň Priehyby. Čaká nás však ešte náročný terén, kedy musíme pri jeho zdolávaní použiť všetky svoje sily. Tak sa dostávame až na vrchol, mysliac si, že sme na konci. Avšak pohľad na ešte vyšší vrch nás ubezpečí, že to tak nie je. Sme len na Malom Kriváni (2 120 m n.m.). 

Nasleduje záverečné stúpanie cez Daxnerovo sedlo až na samotný vrchol Kriváňa. Keď sme konečne v cieli, po malom občerstvení, kocháme sa okolitým nádherným pohľadom. Z vrcholu sa naskytujú malebné výhľady do Nefcerskej doliny na severovýchode, Kôprovej na severozápade a Važeckej na východe. V závere Važeckej doliny leží krásne sfarbené Krivánske Zelené pleso (2 012,5 m n.m.). Z vrcholu možno vidieť Kasprov vrch (1 985 m n.m.), Svinicu (2 304 m n.m.), Hrubô (2 428 m n.m.), Furkotský štít (2 403,5 m n.m.), Mengusovské štíty, Rysy (2 499 m n.m.), Vysokú (2 547 m n.m.), Gerlach (2 654 m n.m.) a výhľady siahajú až po Ľadové štíty a Lomnický štít (2 633 m n.m.). Ešte zopár záberov a krátke poďakovanie sa Stvoriteľovi za krásy sveta prečítaním state z Biblie. Hustá hmla, ktorá čoraz intenzívnejšie zahaľuje okolie, núti nás vstať a vybrať sa na nie menej náročnú cestu späť. Zostupujeme druhou cestou, okolo Jamského plesa až na Štrbské pleso, kde si tradične dávame zaslúžený pohár čapovaného piva, nasadáme do áut a vyrážame domov. 

Z histórie: Na pamäť výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II. (1840) uhorskí monarchisti vztýčili na štíte obelisk, ktorý zakrátko zničili slovenskí vlastenci, účastníci tzv. národných vychádzok. Prvá z nich sa uskutočnila 16.8.1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť zorganizoval Štefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od roku 1955 boli tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinov v krivánskej oblasti. 

„Oj vitaj zora slávneho života, vitaj dennica voľného Kriváňa. Tvoj blesk čo v kráse večnej sa ligotá, mraky a chmáry všetky rozháňa.“ (citát M. Dohnányho na pamätnej tabuli umiestnenej na končiari Kriváňa). 
 

Daniela Eliášová

GABOLTOV 2011

Celý náš život je jedna veľká púť, či si to uvedomujeme, alebo nie. Cieľom našej pozemskej púte je Boh. Cesta, ktorou kráčame je Ježiš a našimi sprievodcami sú Duch Svätý a Panna Mária.

I. etapa :
TULČÍK – KRIVUĽA – CHATA ČERGOV
V piatok popoludní (15.7.2011) posilnení modlitbou zjednotenia - to treba zažiť, keď sa modlí 8 mužov - putujeme pešo od nášho kostola za našou nebeskou Matkou. A ako to už býva na takej správnej púti nad Závadkou nás stihne ohromná búrka – blesky, hromy, lejačik. Ako dobre nám padlo, keď pri chate na Krivuli nás prichýlili poľovníci, pohostili perfektným gulášom, dovolili osušiť sa a obveselili nás jedinečným humorom ľudí z hôr. Pokračujeme v našom putovaní v noci za sprievodu svätojánskych mušiek na Čergovskú chatu. Tu po dobrej večeri, unavení, líhame neskoro v noci, aby sme načerpali nové sily pre ďalší deň.
II. etapa : ČERGOV – KRÍŽE
Skoro ráno vyrážame na vrchol Čergova, pokračujeme úchvatnou hrebeňovkou cez Chochuľku, Veľkú Javorinu do sedla Lysiny smerom na Kríže, malebná to dedinka uprostred hôr. Posilnení obedom a krátkou prednáškou o škapuliari a škapuliarskej Panne Márii kráčame v ústrety ďalším kilometrom po nepríjemnej asfaltovej ceste.
III. etapa : KRÍŽE – GABOLTOV
Gaboltov nás víta zaliaty slnkom a teplom. Najprv však musíme prebrodiť riečku – aká úľava a osvieženie pre naše nohy po celodennej púti. Tu sa dosýta vyšantil Jožko v extrémne studenej vode („silny prud zmyl zo mne brud“)...
Karmelská hora“ a učupený kostolík zasvätený sv. Vojtechovi nás napĺňajú úžasným pokojom a čímsi, čo sa nedá ani vyjadriť. Nesmierne unavení vybaľujeme na priestrannej lúke, aby sme si oddýchli a pripravili sa na sv. omše, poniektorí aj sviatosťou zmierenia. A ešte jedno prekvapenie! Návšteva a chutne napečené rezne z kuchyne Jožkovej mamy. Ďakujeme! Po prebdenej noci a krátkom odpočinku pod holým nebom sa ráno vraciame plní zážitkov do svojich domovov.

Maroš Mackanič

JÁNSKE OHNE

Deň zasvätený sv. Jánovi, (z hebrejčiny „Boh je milostivý“) sa v kresťanskej kultúre spája s narodením sv. Jána Krstiteľa. Svätec je patrónom kožušníkov, remenárov a pastierov. Naši predkovia sviatok považovali za významný deň v roku a slávili ho už v predkresťanských časoch ako oslavu letného slnovratu. V tom čase pozorovali najvyššiu intenzitu slnečného žiarenia a najdlhšie dni. Vedeli, že po letnom slnovrate sa životodarná hviezda Slnko opäť začína vzďaľovať a mieri k zime. Tradovalo sa, že na Jána majú moc všetky živly zeme – zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť Jánske ohne alebo vatry, na Šariši známe ako „Sobutki“. Očistný oheň mal zbaviť ľudí chorôb. Horské pramene, či zeliny (skorocel, myší chvost, materina dúška, žihľava) nazberané do polnoci mali magickú a liečivú moc. A naozaj. Niektoré liečivé rastliny sú okolo tohto termínu v najlepšej zrelosti. Významnú úlohu zohrávali spoločné hostiny a hry. Bujarosť a mladosť mládencov i dievčat mala posilniť okolité polia a lány, aby priniesli bohatú úrodu. 


Zachovať svätojánske tradície zapálením vatry sa rozhodli aj chatári na Čergove minulú sobotu – 25.6.2011. Akciu spojenú s country bálom zorganizovali pre návštevníkov Čergova. 

V podvečer sa teda vyberáme pešo po značke z Hradiska na Páleničku, Čertiaž a Postaliská. Po dvoch hodinách nás na Čergovskej chate privíta country kapela WANDRÁCI a usmiaty chatár Maroš s výbornou kapustnicou, bryndzovými haluškami, pečenou klobáskou, či dúškom dobrého piva. Po západe slnka Maroš zapáli vatru. Silný vietor však rozfúkava plamene na všetky strany a naše vetrovky sú navždy „označkované“ vypálenými dierkami. Avšak ani to nás neodradí, aby sme si od srdca zanôtili 

„Ked sebe tulčicke chlapci zašpivaju, hej ta še popod Čergov bučky rozvijaju...“ 

Zábava pokračuje country bálom a tombolou do neskorých ranných hodín. Po skvelom odpočinku v krásne zrekonštruovaných izbách chaty, posilnení kvalitnými raňajkami opúšťame toto pekné miesto v lone prírody a vraciame sa domov s pocitom zadosťučinenia. Aj my, tulčícki turisti, sme svojou troškou prispeli k rozsiahlej rekonštrukcii jedinej horskej chaty, ktorá je nepostrádateľným útočiskom všetkých návštevníkov Čergova. 

Gabriela Klobušovská

KAPUŠIANSKY HRAD

Tohtoročné ráno Kvetnej nedele nebolo skúpe na krásne počasie. Hrejivé slnko a obloha bez mráčika nás sprevádzajú aj na nedeľnú sv. omšu, umocnenú nádhernými spevmi pašií, ktorými si rok, čo rok pripomíname umučenie Krista. Po dobrom obede sa vyberáme na túru na Kapušiansky hradný vrch.

Musím povedať, že ma milo prekvapila hojná účasť mladých turistov, ktorých chvála Bohu pribúda a vzbudzuje vo mne pocit, že to, čo sme si zaumienili, nerobíme nadarmo.

Pri poľnohospodárskom družstve sa nás zišlo 34 a vybrali sme sa trasou na „Fuľanske pašviska“ ku kaplnke, odtiaľ cez malé sedielko po značke až na hrad. Krásny výhľad na okolitú krajinu, Zbojnícky hrad, Šarišský hrad, výborná viditeľnosť, gitara, opekačka, kopec ľudí v skvelej nálade, rozhovory, oddych, naháňačky, či skrývačky detí po starobylých hradbách, to všetko patrilo ku krásnej atmosfére celého výletu.

Niekoľko faktov z histórie, nieže by som bol dobrý v dejepise... , čo to som našiel na internetových stránkach:
- r. 1249 - prvá zmienka o hrade, ako hrad Tobul, prvý majiteľ hradu - rod Maglód až do roku 1300
- r.1300 – 1312 – hrad je kráľovským majetkom
- r. 1312 vojská kráľa Karola Róberta hrad dobyjú a zbúrajú
- r. 1405 šľachtici Peter a Andrej de Tetan sa vzdávajú svojho mena a zakladajú rod Kapyovcov
- r. 1410 Andrej Kapy dostáva povolenie od kráľa na stavbu hradu s dvomi strážnymi vežami a cimburím (ozubené zakončenie vrcholu hradieb, alebo veží)
- až do r. 1709 hrad odoláva mnohým vojenským útokom, ale strategicky je dobre riešený, avšak vojsko Františka Rákocziho II. hrad v roku 1709 podpáli a úplne zničí
- r. 1712 majiteľka hradu Eva Gergelakyová, vdova po Gabrielovi Kapym hrad ešte raz obnoví
- r. 1715 - uhorský snem rozhodne o definitívnom zániku hradu a jeho majiteľka ho podpáli; vlastníkom hradu až do roku 1918 však ostávajú Kapyovci

Naspäť po zelenej značke smerom na Kikapu, znova v krátkom zastavení, pripomenúc si význam dnešného sviatku, kráčame domov príjemne unavení a duchovne vyzbrojení do nasledujúceho týždňa, ktorý máme pred sebou. 

Maroš Mackanič

PRIVÍTANIE JARI 

V nedeľu 20.marca sme sa v pomerne hojnom počte – 21 ľudí, deti i dospelí, stretli na „koncu valala“, aby sme privítali „Jar“. Bola to prvá spoločná akcia členov KST - Čakaň Tulčík a Turisticko – rekreačného krúžku pri ZŠ s MŠ Tulčík. 

Nepriniesli sme Jari ani chlieb, ani soľ, dokonca prišli sme aj bez Moreny. Do svojich ruksakov sme si však pribalili smiech, dobrú náladu a chuť spraviť niečo pre seba. A tak, keď nás takto vystrojených „Pani Jar“ uvidela, zahnala mračná a dážď, ktoré nám už od štvrtka nechávali vrásky na čele a rozhodla sa prísť v podobe pekného slnečného, aj keď trošku veterného dňa.

Silný vietor nás zaniesol najskôr k „našej“ Tulčíckej poľovníckej chate, kde sme si chvíľku oddýchli, posilnili sa dobrým teplým čajom a hubárskym chodníkom pokračovali ďalej k poľovníckej chate nad Podhoranmi. 

Neďaleko chaty na majestátnom kopci stojí kríž. Tu sa pre nás na chvíľu zastavil čas. V hlbokej pokore, v krátkom zamyslení a modlitbe, opúšťajúc toto krásne miesto, sme si pri chate oddýchli aj pri prezentácii fotiek z Country bálu.

Pozvoľným krokom sme sa potom vrátili cez hrebeň na Čakaň až do Tulčíka. A tak, ako sme sa ráno v dobrej nálade zišli, tak sme sa poobede s úsmevom a pocitom príjemne stráveného dňa rozchádzali. 

Mgr. Eva Mormáková

Počasie Tulčík - Svieti.com