57. ROČNÍK JESENNÉHO PRECHODU ČERGOVSKÝM POHORÍM

 

Pozvaní hostia - členovia Kst Čakaň Tulčík

Turistická trasa:

Livovská Huta - Minčol - Priehyby - Veľká Javorina - Chata Čergov - Hertník

dĺžka trasy 33 km, prevýšenie 1157 m

Legenda hovorí, že 33 sú Kristove roky a v sobotu 11. 10. 2025 sa práve 33 objavila aj čo sa do dĺžky turistickej trasy týka v našom programe. Trojka je šťastné číslo a dve trojky znamenajú dvojnásobné šťastie. Takto dokonale vybavení a pod ochrannou rukou na ceste sme znovu zažili niečo pekné a plné zážitkov. A to sa jednoducho kúpiť nedá.

 

 

                                     

 

57. ročník jesenného prechodu Čergovom sprevádzalo nie príliš dobré počasie ale nás turistov to neodradilo - práve naopak. Početná skupina zúčastnených sa v čase o 08.00 hod. vydala z obce Livovská Huta smerom na Minčol (1157 m n.m). Najťažšia časť viedla prudkým zrazom lesa na vrchol. Dážď, vietor a klzký povrch boli našimi spoločníkmi hlavne v tejto časti výstupu. Ide o najvyšší vrch pohoria Čergov - nachádza sa v západnej časti pohoria, na hraniciach okresov Bardejov, Sabinov a Stará Ľubovňa. Jeho dominantu tvorí
pamätník turistického zrazu SNP z roku 1979.

                                               
 

Druhá menej náročná časť výstupu smerovala z vrcholu Minčol na Priehyby (815,3 m n.m) - sedlo v pohorí Čergov, medzi vrchmi Hrašovík a Kozí hrb. Kombinácia prírody s turistikou je vhodným priestorom na komunikáciu medzi ľuďmi najmä ak spája ľudí so spoločným záujmom a tým nasledujúcim stredobodom nášho záujmu bola Veľká Javorina (1098,7 m n.m) - druhý najvyšší vrch v pohorí Čergov krajinného celku Východné Beskydy. Leží nad obcou Kríže, približne 12 km juhozápadne od Bardejova. Dlhý úsek s príjemným klesaním sme aj za sťažených podmienok zvládli za 4 hodiny s prestávkami. Neodmysliteľnou účasťou turistickej trasy a vhodným miestom pre oddych bola jediná horská chata “Čergov” (920 m n.m) v Čergovskom pohorí. 

 

Do posledného úseku v podobe zvážnice resp. lesnej cesty s dĺžkou 7 km sme odštartovali s vidinou teplého občerstvenia, ktoré nás čakalo v cieli našej turistickej trasy na chate Koliba - Rybník Hertník v čase o 17:00 hod. 

 

Záverečné posedenie so starostom obce Hertník okorenila živá ľudová hudba v podaní mladých miestnych chlapcov a poviem Vám, že na chvíľu 33 km v deviatich hodinách strávených v Čergovskom pohorí nebolo ani cítiť, keďže hrali skvele za čo im patrí obdiv a poďakovanie.

Turistika je hobby spočívajúce v poznávaní krajín a prírody prostredníctvom aktívneho pohybu. A práve toto bolo našim spoločným cieľom aj dnes, ktorý sa podarilo naplniť do bodky.  

 

Písomne zadokumentoval Marián ADAM ako poďakovanie za možnosť zúčastniť sa ďaľšej skvelej akcie pod taktovkou vedúceho Kst Čakaň Tulčík p. Klobušovského - palec hore.

 

 

 

 

 

 

 

_____________________________________________________________

 

VÍKEND V TATRÁCH

Prvý deň - príchod do Tatranskej Javoriny a ubytovanie v penzióne Slodičák

Deň druhý - turistická trasa Ždiar - Monkova dolina - Široké Sedlo - Kopské sedlo - Zadné Meďodoly - Poľana pod Muráňom - Tatranská Javorina, dĺžka trasy cca 19,5 km, prevýšenie 945 m.

V sobotu 13. 9. 2025 sa v rámci víkendu v Tatrách uskutočnil výstup na Kopské sedlo (1750,2 m n. m.). Kopské sedlo je výrazne trávnaté sedlo na konci hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Oddeľuje Vysoké a Belianske Tatry a leží nad osadou Tatranské Matliare. Keďže v roku 2023 sme ho už zdolali, ale po inej trase, tak v tomto roku bola logistika vedúceho KST Čakaň Tulčík podstatne iná, hlavne z dôvodu ničivej bahennej lavíny z 11. 7. 2024, kedy nešťastie zasiahlo Monkovu dolinu (srdce Belianskych Tatier), spôsobilo rozsiahle škody a úmrtie dvoch turistov. K tragédii došlo v úseku Ždiar smer Široké sedlo.

Táto tragédia viedla vedúceho Kst Čakaň Tulčík spojiť príjemné s užitočným a to sa podarilo. Do skupiny členov klubu na tento deň bol prizvaný Ing. Ján Slivinský, ktorý je odborným lesným hospodárom a podielnikom v urbárskej spoločnosti, pozemkovom
spoločenstve Výborná so sídlom v Slovenskej Vsi. Skúsený lesník, ktorý v tomto regióne pôsobí už takmer 30 rokov je zároveň vedúci Ochranného obvodu Tatranská Javorina. Prítomnosť Ing. Slivinského bola o to vzácnejšia, že nám sprostredkoval počas dňa všetky priame informácie z miesta nešťastia v Monkovej Doline a nielen z nej, ako sa neskôr ukázalo. Pohľad odborníka a hlavne profesionála s dlhoročnými skúsenosťami nám mnohým vytvoril celistvý obraz o fungovaní v oblasti spravovania vysokohorských lesov.

Stretnutie turistov a začiatok výstupu o 6.00 hod. rannej, v obci Ždiar, pokračovalo najobtiažnejšou časťou trasy, ktorá viedla novým turistickým chodníkom z Monkovej doliny do Širokého sedla (najvyšší bod trasy). Práve v tomto úseku spomínaného nešťastia sme sa dozvedeli mnoho zaujímavého, čo sa týka vysokohorských lesov, ich rastu a udržateľnosti. Múdre informácie zo strany Ing. Slivinského nám nielen spríjemnili, ale aj uľahčili výstup do Širokého sedla, kde nás tesne pod jeho vrcholom privítali tunajšie svište.

Druhá menej náročná časť výstupu viedla zo Širokého sedla cez Vyšné Kopské sedlo do Kopského sedla (hlavný cieľ výstupu). Vydarené počasie, ktoré nás sprevádzalo po celý čas, sprostredkovalo neopakovateľné výhľady spojené s nezabudnuteľnými zážitkami.

 

Široké sedlo 1825,5 m n. m.

 

 

Pohľad z Kopského sedla do doliny 1750,2 m n. m.


Posledná tretina turistickej trasy bola odštartovaná v čase o 13.00 hod., smerujúc náučným chodníkom cez Zadné Meďodoly k Poľane pod Muráňom až do Tatranskej Javoriny. Dlhý úsek s príjemným klesaním (dĺžka 8,5 km) sme v pohode zvládli za cca 4
hodiny aj s prestávkami. Spojitosť prírody z jej históriou v podaní Ing. Slivinského bola čerešňou na torte, ktorá nás všetkých čakala v základnom tábore (privát Slodičák - Tatr. Kotlina) v podobe chutného guláša. Tú pripravovala Janka Majirská so svojím vyvoleným personálom za čo im patrí poďakovanie, ako aj všetkým, ktorí sa výstupu zúčastnili na čele s vedúcim KST Čakaň Tulčík Vincentom Klobušovským a v neposlednom rade sprievodcom, ale hlavne skvelým človekom Ing. Jánom Slivinským.
 

Základný tábor – areál penziónu Slodičák a unavení, ale šťastní Čakanisti

Písomne zadokumentoval Marián ADAM ako poďakovanie za možnosť zúčastniť sa skvelej akcie - palec hore.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

JUBILEUM - je názov pre niečo mimoriadne špeciálne alebo výnimočné, spájané s okrúhlym výročím, rokom alebo okrúhlymi narodeninami, odvodené od hebrejského hudobného nástroja yobel, čo v hebrejčine znamená baraní roh, ktorého zvuk oznamuje Deň zmierenia (Jom Kippur). 

 

Udalosť riadneho jubilejného alebo svätého roka sa v cirkvi odohráva iba raz za 25 rokov.  Jubilejné roky poznáme už zo Starého zákona, keď ich slávili židia. V Katolíckej cirkvi majú svoj pôvod v roku 1300. Vtedy prvý jubilejný rok vyhlásil pápež Bonifác VII. Predchádzalo tomu ťažké obdobie v celom vtedy známom svete, ktorý bol poznačený vojnami, morom aj hladom. To spôsobilo u ľudí túžbu vrátiť sa k svätejšiemu spôsobu života. Kresťania putovali do Ríma a od pápeža sa dožadovali požehnania a udelenia opustkov. 

 

„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“

Aj naši turisti každoročne organizujú púť ku Matke Božej do Gaboltova. So svojimi dojmami sa podelil Ing. Peter Pecúch.

 

GABOLTOV 2025

Tradične, od vzniku KST Čakaň Tulčík, pod vedením predsedu Mgr. Vincenta Klobušovského, bola aj v tomto jubilejnom roku 2025 úspešne a s dostatočným predstihom naplánovaná turistická aktivita - púť z Tulčíka do Gaboltova, v termíne od 18. do 20. júla 2025. Jedno z najnavštevovanejších pútnických miest na východnom Slovensku je známe predovšetkým svojou úctou k Panne Márii Karmelskej - Škapuliarskej a svätovojtešskou tradíciou.

 

Trasu púte do Gaboltova započala 6-členná skupinka putujúcich (Mgr. Vincent Klobušovský, Slavomír Sabol, Timotej Sabol, Ing. Jozef Šoltýs, Dominik Šoltýs, Ing. Peter Pecúch) pred kostolom sv. Šimona a Júdu v Tulčíku. Putovanie cez obec Demjata, Demjatské vápenné kopce, s krátkou zastávkou pri Žatkovskom kríži, Žatkovce, Geraltov a Závadka spríjemnil chladivý vzduch lesného prostredia čergovského pohoria a oddychová pauza pri chate Krivuľa. Tam sa k nám pridal ďalší člen KST Čakaň Tulčík, Jaroslav Herstek z Raslavíc.

 

V atmosfére milých turistických zážitkov veľmi rýchlo ubiehala cesta po žltej, neskôr červenej značke na chatu Čergov a zvítaním so známymi ľuďmi, ktorí pripravovali svoje aktivity v interiéri chaty, z nás postupne upadala únava. Na tomto mieste posilnil našu skupinku Patrik Jutka, ktorý nám na vrchole Čergov (1050 m n.m.) porozprával zaujímavé osobné zážitky súvisiace s myšlienkou, samotnou realizáciou a umiestnením dreveného kríža z roku 2019 na tomto mieste. Ďalej červená značka viedla cez známe miesta čergovského pohoria - Chochuľka, Bukový vrch, Šoltýsova poľana, Žobrák. Popri zastaveniach krížovej cesty sme ukončili prvý deň nášho putovania v Hervartove, obdivujúc majstrovstvo staviteľov dreveného hervartovského kostolíka, zasväteného sv. Františkovi z Assisi. Noc sme strávili v miestnom penzióne Francesco a v sobotu ráno sa k nám pridali ďalší putujúci Ing. Marek Kováč a Maroš Mackanič. Po krátkom duchovnom pozastavení sme trasu nasmerovali do obce Richvald, po zdĺhavejšom stúpaní za kostolom nad Richvaldom cez pasienky aj lesné prostredie sme prišli z dostatočným predstihom pred obec Tarnov. Prišiel čas pozastaviť sa a priebežne venovať oddych fyzickej i duševnej stránke. Pozdĺž rieky Kamenec, smerom cez obec Sveržov, naše putovanie skončilo v Gaboltove na pútnickom mieste.

 

Atmosféra tohto miesta s dobrou pohodou, s blízkymi ľuďmi, ktorí boli súčasťou púte, ale aj počas samotných obradov až do samotného konca do návratu domov v nás opäť zanechala nezabudnuteľnú novú pozitívnu energiu. Ďakujem všetkým, ktorí ste boli s nami.

 

Ing. Peter Pecuch

 

 

ZIMNÝ ZRAZ KST  2025

XII. medzinárodný a 55. slovenský zimný zraz KST na Donovaloch, v dňoch 31.01. – 03.02.2025, sa niesol v znamení srdečných priateľských stretnutí klubov turistov nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Maďarska, Poľska, Macedónska.

 

Pozvanie od organizátorov do srdca Slovenska sľubovalo dobré snehové podmienky a kvalitné lyžiarske trate. Avšak ani toto zimné obdobie nebolo toho zárukou. Donovaly ležia na pomedzí troch pohorí, Veľká Fatra, Nízke Tatry a Starohorské vrchy. Okrem týchto pohorí sme mali možnosť pekných výhľadov aj na Malú Fatru, Chočské vrchy, Západné Tatry, Vysoké Tatry, Poľanu, Javorie, Štiavnické vrchy a Kremnické vrchy, nakoľko v sobotu ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a viditeľnosť bola úžasná. Keďže sneh bolo vidno len na vrcholkoch pohorí, organizátori pripravili niekoľko trás peších túr, napr. zo Španej doliny na Donovaly, z kúpeľov Korytnica na Donovaly, z Donovál do vypálenej obce Kalište, niektorí využili lanovku, alebo si vyšľapali 2 km kopec Zvolen (1402,5 m) nad Donovalmi, patriaci do pohoria Veľkej Fatry, a pri priaznivých podmienkach mohli obdivovať vrch Sitno, Klenovský Vepor , Poľanu , Veľký Choč či Kriváň . Odtiaľ už len na skok je Malý Zvolen - skvelý rozhľadový bod, ktorý ponúka výhľady na Veľkú Fatru, Nízke Tatry a Chočské vrchy. Krásne počasie, dobrá nálada, skvelí ľudia, nové priateľstvá dodali celkovej atmosfére zimného zrazu prísľub tešiť sa na ďalšie spoločné akcie pri objavovaní krásnych zákutí našej slovenskej prírody.

 

 

 

NAŠE POTULKY V ROKU 2024

 

 

PRELISTUJTE SI NAŠU ONLINE KNIHU: 

 

 

 

Členské môžete zaplatiť prevodom na účet: