VÍKEND V TATRÁCH 13.09. – 15. 09. 2024
TATRANSKÁ KOTLINA – BELIANSKA JASKYŇA – TÉRYHO CHATA – JAVOROVÁ DOLINA – BACHLEDOVA DOLINA

Je piatok trinásteho a trinásť nadšených turistov vyráža na ďalšiu klubovú turistickú akciu do Tatier. Je celkom možné, že je to zároveň v poradí trinásty Víkend v Tatrách v histórii klubu. 

Predpovede počasia na víkend prinášajú doslova katastrofické scenáre – silné lejaky, prívalové dažde, búrlivý vietor a nebezpečenstvo na horách – prognózy, ktoré odrádzajú a rušia všetky kultúrne či športové podujatia. Raz mi jeden hudobník z Bratislavy povedal že „ byť východniarom je životný štýl“ a práve dnes sa mi to potvrdzuje a evokuje to vo mne pocity ísť pevne za svojím rozhodnutím. Nič nás neodrádza a preto našu misiu začíname kávou na Slovnafte, aby sme v dobrej nálade dorazili na privát Slodičák. Náš hlavný provianťák Miki nestíhal urobiť zásoby potravín v Supermarkete v Prešove preto navštevujeme Minimarket v Tatranskej Kotline. Štýlová fľaštička jagermeistra a ochotná obsluha vytvára typickú atmosféru tohto špecifického prostredia Belianských Tatier.

Obloha sobotného rána sa na nás príliš mračí no keďže zatiaľ neprší pre nás to znamená, že ďalšia túra a nové zážitky sú pred nami. Nechceme plytvať časom ani energiou preto lanovka na Hrebienok odkiaľ začíname dnešnú púť nám príde vhod . Dvaja borci z našej zostavy plní adrenalínu a osobných ambícii si to však s nami rozdávajú peši v domnení že to dajú skôr. Prvé foto na Hrebienku,prvý doping a v dvoch skupinách vyrážame na dnešné dobrodružstvo. Pri Rainerovej chate nás dobieha prvý borec ktorý je povestný svojimi skratkami. Po trase, kde vodopády a zurčiaci potok Studenej doliny vytvárajú krásne pozadie pre naše zábery sa blížime, ako inak než skratkou k Zámkovského chate. V tomto momente nastávajú dve zásadné veci – prichádza dážď a prichádza druhý borec v námorníckom tričku. Začína intenzívne pršať a samozrejme tričko ide dole. Nahadzujeme pláštenky a v tejto zostave štyroch čakanistov šľapeme po zelenej značke smerom na Téryho chatu cez Malú Studenú dolinu okolo Veľkého a Malého hangu. Prvé Spišské pleso nám dáva na známosť že sme dorazili na chatu kde si v teple a suchu vychutnávame pivko a cesnačku. Po zhodnotení situácie a racionálneho presvedčenia sa delíme a dvaja odvážni pokračujú v plánovanej túre cez Sedielko po Javorovej doline a dvaja sa cestou späť stretávajú s druhou skupinou ktorá si to viac užila spoločne na Zámkovského chate no „Térinka“ je pre nich takisto výzva ktorú spoločne v týchto podmienkach zdolávajú.

Večer spoločne hodnotíme akciu a pozeráme fotky z predošlých rokov. Konštatujeme, spomíname a plánujeme ďalšie výlety aj keď máme pred sebou ešte zajtrajší deň. Nedeľa je rozhodne krajšia a slniečko nám ponúka stráviť príjemný čas v tejto časti Tatier. Opäť sme sa rozdelili a jedna partia ide do Belianskej jaskyne a druhá časť sa rozhodla pre Bachledovu dolinu.

Po včerajšom dni nám už nerobí problém vybehnúť ku chodníku korunami stromov a odtiaľ si vychutnať úžasné výhľady na okolitú krajinu. Havran, Ždiarska vidla sú na dosah a my sa rozplývame nad úchvatnou krásou nášho jedinečného Slovenska. Čierne pivko a čierna káva nám spríjemňuje tento výnimočný pohľad a s pocitom skvele prežitého víkendu sa vraciame domov.

Byť východniarom je životný štýl – dali sme to aj napriek všetkým výstrahám, lebo nič nechceme nasilu a s pokorou a vďakou sa vraciame stále na tie krásne miesta. Vďaka všetkým ktorý sa pričinili o tento víkend a vďaka všemohúcemu že stál pri nás. Svoju vďaku a vieru sme učinili v tento deň na sviatok Sedembolestnej v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Tatranskej Kotline, v kostole v ktorom akoby sa zastavil čas a pre mňa je tento pocit výnimočný a mimoriadne dôležitý.

Jaroslav Herstek

SPOLOČNÝ VÝSTUP NA ČAKAŇ SO ZÁKLADNOU ŠKOLOU

Vo štvrtok, 5. septembra, žiaci 5. – 9. ročníka absolvovali praktickú časť jesenného účelového cvičenia. Hrejivé lúče jesenného slniečka sprevádzali žiakov na Čakaň. Sprievodcami nášho výstupu boli aj „Čakanisti“, členovia KST Čakaň Tulčík, páni V. Klobušovský, J. Kundrát a J. Herstek. Vo chvíľach odpočinku pri výstupe nám priblížili faunu a flóru blízkeho okolia aj dôležitosť ochrany prírody.

Na Čakani sme sa občerstvili, na pripravených ohniskách si opiekli klobásky, špekáčiky, pozreli si kríž, nový prístrešok aj blízke okolie. Po príjemnom odpočinku nám „Čakanisti“ pripravili krátky kvíz o blízkom okolí aj s cennými odmenami pre najaktívnejších. Každý žiak dostal z tohto výstupu Pamätný list.

Príjemne unavení sme sa všetci vrátili do Tulčíka.

Za zvládnutie výstupu patrí všetkým žiakom pochvala a pánom z KST Čakaň Tulčík poďakovanie.

                                                                                                                                             PaedDr. E. Mormáková

PRELISTUJTE SI NAŠU ONLINE KNIHU: 

PRVOMÁJOVÉ RANDE SO SEVEROSLOVENSKOU PRÍRODOU 

(Údol, Jarabina, hora Zvir)

Som rada, že sa na turistiku nechodí len do Tatier a Slovenského raja, lebo, povedzme si úprimne, bola by škoda zlízať len smotanu z pomyslenej torty, ktorú nám slovenská príroda ponúka. Jednoduché veci bývajú často najkrajšie a miesta, pri ktorých by to človek najmenej očakával, skrývajú tie najväčšie poklady.

Prvý máj je lásky čas a naša láska k prírode sa v ten deň pretavila do turistickej akcie v okolí Starej Ľubovne. (Minimálne pre mňa) skoro ráno sme vyrazili z viacerých štartovacích bodov, no spoločným cieľom a našou prvou zastávkou bola dedinka Údol. Utešená severoslovenská dedinka roztrúsená po kopci bola v ten deň zaliata slnkom, no jej vyhliadková veža nám poriadne prevetrala dutiny. Fúkal ostrý jarný vietor, ktorý nám pripomínal, že ešte nie je leto. Skalky pri Údole by si rozhodne zaslúžili impozantnejší názov a keďže vzhľadom tak trocha pripomínali austrálske Urulu, navrhujem Zväzu slovenských pamiatkarov príznačnejšie pomenovanie – Uduluru (Údolské Uluru). Lesnou atmosférou nás očarilo aj okolie Jarabiny. Mariánska studnička s osviežujúcou pramenistou vodou ovlažila nejedny ruky, Kaplnka na Háji bola síce pravoslávna, ale ako tolerantní progresívni turisti s otvorenou mysľou sme ani tú neobišli. Čertova (Dudkova) skala bola pre niektorých výzva, nie kvôli jej názvu. Toto pomenovanie pamiatkarom schvaľujem, keďže za skalou nasledoval naozaj čertovsky strmý zráz. Výhľad bol však, naopak, čertovsky dobrý. Majestátny. V pozadí obrysy tatranských štítov, pod nami hustý zelený les a naše nohy oddychujúce na od slnka rozohriatom kameni.

Spontánne nás postihla myšlienka navštíviť aj mariánske pútnické miesto – horu Zvir na Litmanovej, kam pravidelne zavítavajú (nielen veriaci) zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zahraničia. Od roku 1990 do roku 1995 sa tam totižto zjavovala Panna Mária, konkrétne v izbičke dreveného zrubu – majdanu, a to dvom deťom, jedenásťročnej Ivete Korčákovej a trinásťročnej Kataríne Česelkovej. 

A tak sme náš výlet zakončili krátkym rozjímaním v kaplnke a občerstvením sa svätenou vodou z Prameňa sv. Jána Krstiteľa. Krstiteľ tam síce nebol, ale záver to bol krásny. Boží. Doslova.

Alexandra Matoľáková

DEŇ ZEME V TULČÍKU

Čistili studničky, zbierali odpadky. Turistická sezóna je pripravená.

- Deň Zeme je deň venovaný ochrane našej zemi a prostredníctvom neho je potrebné reagovať na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia.

- Do projektu „Upracme Slovensko“ sa aj tento rok zapojila ZŠ s MŠ Tulčík spolu s KST Čakaň Tulčík.

- Pozvanie na túto akciu rád prijal srdcom a dušou zanietený turista Ján Ducár, člen Klubu prešovských turistov od lídra Klubu slovenských turistov Čakaň Tulčík Vincenta Klobušovského. Ako všetci svorne okomentovali, bolo to veľmi zaujímavé a aj podnetné.

„Bola to pravidelná akcia zameraná na enviromentálnu výchovu mládeže, kde okrem prednášok o potrebe starať sa o našu prírodu sme sa  venovali hlavne praktickej pomoci našej Zemi formou čistenia prírody od odpadkov. Mladší žiaci   7. ročníka zbierali odpadky okolo cesty Prešov – Bardejov. Starší žiaci 8. –  9. ročníka sa pod vedením svojich učiteliek a turistov z klubu KST Čakaň Tulčík vybrali smerom k studničkám Boroška a Kelemenka. Studničky očistili od lístia a usadenín, ich okolie skultivovali od prekážajúcich náletov, vyzbierali odpadky. Celé okolie sme tak  pripravili na turistickú sezónu. Súčasťou akcie bola aj prednáška o potrebe zachovávať našu prírodu  v jej prirodzenom stave, bez odpadkov, neničiť flóru a faunu, neprodukovať odpad. Turisti by mali vždy svoje donesené obaly odniesť so sebou domov a tam zrecyklovať. Hovorilo sa aj o geológii, mineralógii, botanike a histórii Tulčíka a jeho bezprostredného okolia. Žiaci pri ceste späť zbierali odpadky okolo lesných ciest a chodníkov, okolo potoka Terňanka a Sekčov. S radosťou sme skonštatovali, že  odpadkov bolo podstatne menej ako v roku 2023,“ 

Ján Ducár

Prešovský večerník, 2. mája 2024

Ahojte.  Volám sa SR Jana Pavla SCSC - som Milosrdná sestra Svätého kríža a mám 52 rokov.

O extrémnej krížovej ceste som sa prvý krát dopočula pred rokom od svojej kamarátky Ľudky, keď ma volala týždeň pred začiatkom do Zborova. Povedala som možno nabudúce .       

Tohto roku Ľudka začala znova s agitáciou. Tak som si pozrela web a dala som si podmienku - pôjdem, ale do Širokého na cestu so sv. Jánom Pavlom II - je to môj rehoľný patrón a musím povedať, že som dieťa tejto doby a chcela som využiť jeho projekciu tam hore "príhovor" - (naše priateľstvo trvá už roky, dobré sa poznáme, len sa na seba pozrieme, ja sa ho vždy dotknem to si neodpustím, aby cítil že ma má a beztrestne s projekciou idem do toho - prajem každému takého orodovníka). Dohodli sme sa a šla som do toho. Podľa Vašich pokynov som sa poctivo pripravila - kondične, materiálne, ale aj duchovne.

Až prišiel deň D. Ľudka má s manželom vyzdvihla doma a autom sme došli do Širokého. Zaregistrovali sa, vyzdvihla som úmysel, za ktorý som chcela obetovať krížovú cestu. Došli aj chlapci z našej skupiny z Tulčíka - zoznámili sme sa. Pri soche Sv. Jana Pavla II sme zapálili sviečky a vošli do kostola.

A tam to na mňa došlo - ty nemáš rozum na staré kolená "naco ši še dala" ?!!!

S malou dušičkou a chvejúcimi kolenami som klesla do lavice. 

Pane Ježišu odovzdávam ti nanovo svoj zasvätený život so všetkým, odovzdávam ti svoje spolusestry, rodinu, priateľov ale aj spolupútnikov, aby sa nikomu nič nestalo. Odovzdávam ti Cirkev, sv. otca, ale aj túto farnosť a ďakujem za všetko.

V mojej duši nastal pokoj a začala sv. omša. Posilnení Ježišom v eucharistii sme sa vydali na púť. Moji priatelia v skupine sú turisti, takže počiatočné tempo bolo rezké. Krížovú cestu som sa modlila vlastnými slovami, ba zažívala som ju v realite jednotlivých zastavení. Stretla som sa so Šimonom - kamarátom z mojej partie, ktorý ma povzbudzoval a svietil mi na cestu. S Veronikou - mojej priateľke Ľudke, ktorá kráčala v mojom tempe, povzbudzovala, kráčala a viedla cestou, v bratoch a sestrách ktorí ma dojímali na jednotlivých zastaveniach, ako kľačali a rozjímali. V tichu, ktoré tu vládlo. V spoluorganizátoroch, ktorí nám podávali teplý čaj, kávu i povzbudivé slová. V mojich priateľoch zo skupiny, ktorý nás viedli, takže sme nemuseli sledovať smer - zažila som silu priateľstva, dôvery, odovzdanosti. Už v prvej štvrtine cesty mi odišlo koleno, no lieky a ortéza mi pomohli dôjsť do cieľa. Smrekovica bola drsná, keby pršalo nazvala by som to cestou smrti. Zažili sme mini dážď i sneženie. Na konci sme znova prišli k môjmu patrónovi sv. Jánovi Pavlovi II. 

A tu som zažila najväčšie dojatie bolo mi do plaču - duchovný otec nás včera večer vyprevádzal a dnes ráno čakal, ako dobrý otec. Nenápadný a pokorný stal blízko sochy, kto chcel mohol k nemu prísť a porozprávať sa. Bola som taká dojatá, že som mu nedokázala poďakovať , ani podať ruku, že je tu - lebo by som plakala. Prajem svojmu milovanému Slovensku takých duchovných pastierov, ktorí budú hlavne otcami svojich duchovných detí. Od sochy som šla rovno do kostola poďakovať. Miestni Širočania sa modlili ruženec a tetušky sa má spýtali: "sestričko dali ste to" ?, usmiala som sa - áno, s Božou pomocou a priateľov."

Ďakujem Bohu, svojej provinciálnej predstavenej, že mi dovolila ísť, kamarátom z mojej partie, účastníkom, všetkým ktorí nás sprevádzali a Vám všetkým organizátorom, spolupracovníkom - mám zážitok na celý život. A čo si odnášam? Pokorné srdce....

SR Jana Pavla SCSC 

Výška schváleného členského :

• základný: 15 €
• študenti okrem študentov externého štúdia (od 16 rokov maximálne do 26 rokov)  a dôchodcovia (od 62 do 69 rokov): 10 €
• deti do 15 rokov, dôchodcovia nad 70 rokov a držitelia preukazov ZŤP: 5 €