Prechod cez Priečne sedlo (2 352 m n. m.) patrí k najväčším vysokohorským výzvam vo Vysokých Tatrách. Tento technicky náročný okruh prepája dve prekrásne doliny – Malú a Veľkú Studenú dolinu. Keď sa v turistickom klube KST Čakaň Tulčík plánovala ďalšia spoločná akcia voľba padla práve na túto ikonickú trasu. Aby sme si spoločné chvíle v horách užili bez zbytočného ranného zhonu a utužili náš oddielový kolektív, rozdelili sme si prechod na dva dni s prenocovaním na útulnej Zamkovského chate.
Naša klubová výprava z Tulčíka začína popoludní v Starom Smokovci. Vonku prší, ako správni turisti sa hneď v úvode rozhodujeme, niektorí peši a niektorí lanovkou. Prvým záchytným bodom je tak pre nás Hrebienok, kam si niektorí vyšliapali.
Z Hrebienka sa už partia KST Čakaň napája na pohodlnú Tatranskú magistrálu. Chodník nás vedie okolo rázcestia nad Rainerovou chatou. Cestou obdivujeme hučiaci Obrovský vodopád, ktorý v hlbokom záreze skál dotvára pravú horskú atmosféru. Po približne hodine a pol príjemnej chôdze prichádzame na Zamkovského chatu (1 475 m n. m.).
Večer na chate má neopísateľné čaro. Po výdatnej tatranskej kapustnici, teplom čaji a dlhých debatách o našich budúcich klubových plánoch sledujeme, ako okolité lesy pohlcuje tma z ktorej sa vynorili ďalši členovia našej výpravy. Spánok v drevom voňajúcej izbe je presne to, čo naša partia potrebuje pred náročným zajtrajškom.
2. deň: Cez tatranské velikány, reťaze a zaslúžený relax
Vstávame skoro ráno. Chata sa prebúdza do sviežeho tatranského vzduchu, no obloha naznačuje, že hory nám dnes ukážu svoju drsnejšiu tvár. Po spoločných raňajkách balíme ruksaky a pod vlajkou KST Čakaň Tulčík stúpame nahor Malou Studenou dolinou. Les rýchlo strieda kosodrevina.
Počasie sa začína meniť a do doliny sa miestami vkráda hustá hmla. Vlhké ovzdušie dodáva okolitej prírode tajomnú, priam mystickú atmosféru. Skaly začínajú jemne kĺzať, preto ako skupina spomaľujeme tempo a navzájom na seba dávame pozor. Záver doliny preverí pľúca každého z nás – strmé serpentíny cez Malý a Veľký Hang nám v tomto vlhkom počasí dávajú poriadne zabrať. Po necelých dvoch hodinách rezkej chôdze zo Zamky sa pred nami z hmly zrazu vynorí ikonická Téryho chata (2 015 m n. m.). Sme pri Piatich Spišských plesách. Krátka pauza na kávu, čaj a rýchle doplnenie energie je povinnosťou.
Skaly, reťaze a magické stretnutie v Priečnom sedle
Od Téryho chaty sa vydávame po žltej značke okolo Spišských plies. Prichádzame pod masív Pfinovej kopy, kde nás čakajú prvé reťaze. Terén sa mení na čisto skalné suťovisko. Hmla sa striedavo dvíha a opäť padá, čím odkrýva stenu, do ktorej je zarezané obávané Priečne sedlo (2 352 m n. m.).
Práve v týchto suťoviskách nás čaká ten najkrajší moment dňa. Len kúsok od chodníka sa z hmly vynára stádo pokojne sa pasúcich kamzíkov. Naša prítomnosť ich vôbec nevyrušuje. V úplnom tichu, ktoré prerušuje len poryv vetra, celá náša skupinka fascinovane sleduje tieto majestátne zvieratá, ako s absolútnou ľahkosťou balansujú na strmých skalách. Tento moment nám do žíl vlieva novú energiu.
Krok za krokom stúpame po skalných stúpačkách. Rukami pevne zvierame studené a vlhké oceľové reťaze. Výška pod nohami budí rešpekt, no disciplína a vzájomná podpora nás bezpečne dovedú až na samotný vrchol sedla. Výhľad na druhú stranu do Veľkej Studenej doliny sa nám cez trhliny v hmle otvára len na moment, no o to je magickejší. Na vrchole nesmie chýbať rýchla, spoločná „vrcholovka“ s klubovými farbami do našej kroniky.
Zostup z Priečneho sedla smerom k Zbojníckej chate vedie okolo malebných Sivých plies. Aj táto strana obsahuje niekoľko istených úsekov, ktoré sú kvôli vlhkému počasiu šmykľavé. Približne za hodinu a pol od sedla už sedíme na Zbojníckej chate (1 960 m n. m.) a vychutnávame si zaslúžený obed.
Záverečná fáza cesty nás vedie tiahlym klesaním cez celú Veľkú Studenú dolinu. Cez Starolesniansku poľanu sa unavení, ale s fantastickou náladou vraciame späť na Hrebienok a odtiaľ zostupujeme finálnym úsekom do Starého Smokovca.
Zo Smokovca sa unavení po celodennej drine presúvame autami na naše zaslúžené ubytovanie – k Slodičákovi do Tatranskej Kotliny. Tu zo seba zhadzujeme premočené veci, dávame si horúcu sprchu a spoločne trávime úžasný, veselý večer plný smiechu, vtipov a bilancovania nášho úspešného dňa. Po noci strávenej v príjemnom prostrední sme sa zobudili do nového rána pripravení na druhú, oddychovú časť výletu.
3. deň: Zaslúžená odmena vo Vrbovove a návrat domov
Tretí deň našej expedície sa niesol v znamení dokonalej regenerácie unavených svalov. Po raňajkách sme opustili Tatranskú Kotlinu a zamierili na termálne kúpalisko vo Vrbove. Horúca geotermálna voda bola po náročnom maratóne na reťaziach tou najlepšou možnou odmenou. Príjemne sme sa vykúpali, zrelaxovali telo aj myseľ a po dobrom spoločnom obede sme sa podvečer plní zážitkov, novej energie a svalovky vrátili domov.
Táto trojdňová akcia opäť ukázala, aká dôležitá je na horách správna partia. Vlhké skaly, hmla a náročný terén Priečneho sedla preverili naše schopnosti, no spoločná motivácia, vzájomná pomoc na reťaziach, magické stretnutie s kamzíkmi a skvelá bodka v podobe Vrbova urobili z tohto výletu nezabudnuteľný zážitok.
Ako KST Čakaň Tulčík sme opäť posunuli svoje limity a spevnili naše klubové priateľstvá. Naša obrovská vďaka patrí predsedovi KST Čakaň Tulčík, Vincovi Klobušovskému, za skvelý nápad, perfektnú organizáciu a bezchybné manažovanie celej tejto náročnej akcie od turistiky až po ubytovanie a logistiku. Vďaka jeho nasadeniu prebehlo všetko bezpečne a v dokonalej pohode.
Milka a Jaro Herstekovci
Touto cestou sa chceme poďakovať všetkým, ktorí prispeli k príprave a k zdarnému priebehu sobotňajšej sv. omše na Kikape:
Poľovníckemu združeniu Sekčov , Farskému úradu, Obecnému úradu, Pozemkovému spoločenstvu Kikapa, Pozemkovému spoločenstvu Urbár, Dobrovoľnému hasičskému zboru, Speváckemu zboru sv. Šimona a Júdu, Hubárom, Klubu turistov Čakaň, Poľnohospodárskemu družstvu Sekčov, a ďalším, ktorí aj toho roku pomohli tomuto peknému podujatiu.
Sponzorskými darmi podporili podujatie:
Pozemkové spoločenstvo Urbár, Pozemkové spoločenstvo Kikapa, Ján Maník MAJA Sendvič, Odborný lesný hospodár Radoslav Namešpetra
Tešíme sa na ďalšie stretnutia!
S pozdravom, Ing. Peter Kopčák, starosta obce Tulčík
Žiaci 7., 8. a 9. ročníka absolvovali turistickú vychádzku na kopec Čakaň. Pri škole ich privítal predseda KST Čakaň Tulčík pán V. Klobušovský spolu s členmi klubu pánmi J. Kundrátom a J. Mackom, ktorí ich počas celej trasy sprevádzali. Výstup na vrch Čakaň bol obohatený o zaujímavé rozprávanie a krásne výhľady na okolitú krajinu. Po oddychu a opekačke pokračovali žiaci k Tomášovmu prameňu, kde pomohli vyčistiť okolie studničky od popadaného lístia, konárov a odpadkov. S dobrým pocitom z užitočne stráveného dňa sa vrátili späť do školy.
Žiaci 5. a 6. ročníka sa vybrali na turistiku k jubilejnému krížu pod vrchom Čergov pri obci Fričkovce. Táto turistická vychádzka im priniesla príjemný pohyb na čerstvom vzduchu, krásne výhľady a možnosť spoznávať prírodné krásy nášho regiónu. Počas cesty pozorovali okolitú krajinu, rozprávali sa o význame ochrany prírody a uvedomovali si dôležitosť zachovávania čistého a zdravého životného prostredia.
Žiaci 3. a 4. ročníka navštívili rybník pri obci Demjata, kde sa zúčastnili turistickej vychádzky spojenej s praktickým precvičovaním učiva z prírodovedy. Formou ekohier spoznávali ekosystém mokrade, faunu a flóru tejto oblasti. Súčasťou programu boli aj rôzne pohybové hry, pri ktorých sa žiaci nielen veľa naučili, ale si aj naplno užili pobyt v krásnej prírode.
Deň Zeme sa tak pre všetkých stal príležitosťou spojiť pohyb, poznávanie a starostlivosť o naše životné prostredie.
Držím v ruke brožúrku - Rozjímania Extrémnej krížovej cesty edícia 2026 „ Cesta ticha a motlitby „ a je zjavné, že sa práve na túto už v poradí moju piatu ekc chystám. Tento rok sú rozjímania a príbehy venované spomienke na Matku Terezu, ktorá bola skutočnou majsterkou extrémnej lásky, keď pomáhala opusteným ľudom z ulice a venovala im svoju opateru a pomoc. Pre tento rok sme si vybrali Levoču, stredoveké kráľovské mesto ktoré najviac preslávil nadaný rezbár Majster Pavol a trasa niesla meno Sv. Ondreja, jedného z apoštolov.
Prichádzame do Spišského Štiavnika pred farský kostol Narodenia Panny Márie kde sa samotná EKC začína. Dnes sme sa na trasu vybrali ôsmi, môj priateľ Vincent s ktorým to ťaháme spolu už piatykrát a stále niekde inde, Miriam a Lucia kolegyne z práce a nášho turistického klubu, Miki náš smelý turista, Darinka a manželia Kollárovci. Po svätej omši ktorou sa oficiálne EKC začína vyrážame na trasu dlhú 35 km s prevýšením 800 m.Pripínam si na ruksak odznak, kontrolujem či mám niečo na prezlečenie, termosku s čajom, niečo na občerstvenie po ceste, čelovku, nabíjačku a dve najdôležitešie veci s ktorými sa EKC spája....kríž ktorý si nesieme a úmysel pre ktorý obetujeme túto cestu.
Začíname kráčať rezko, avšak bez slov, v tichu dlhej noci ktorá nás čaká tak prichádzame pomerne po dlhšom čase, skoro piatich km k prvému zastaveniu ku kostolu Śimona a Júdu vo Vydrníku. Počasie sa začína zhoršovať, sneh a dážď nás sprevádzajú cestou k ďalším zastaveniam v kostoloch v Janovciach a Čenčiciach a práve takto sa naplňa poslanie a princíp EKC v tom že ona neuspokojuje ale vyžaduje. Prichádza prvé náročnejšie stúpanie a s ním aj silnejší vietor a zima, už stúpame lesným porastom po snehovej pokrývke a všetci zababušení ked počuť iba svišťanie vetra a hukot lesa odpočítaveme dalšie metre tejto cesty. Nastáva polnoc keď vchádzame do dedinky Vlkovce a už celkom unavení a vysilení si v kostole Božského Srdca Ježišovho čítame siedme zastavenie a zároveň sa posilňujeme malým občerstvenim ktoré nám padne veľmi vhod. No pohľad na zasneženú krajinu, keď vietor naberá na intenzite a zrážky takisto neprestávajú nám dáva zapravdu, že také zlé počasie sme zatial nemali ani na jednej EKC.
Láska sa začína tam, kde pôsobí bolesť...to sú slová Matky Terezy ktoré nám adresuje a my v presvedčení týchto slov kráčame ďalej aj keď to začína byť náročnejšie a ťažšie. Zriekli sme sa v tú noc svojho pohodlia, svojej postele a vymožeností ktoré nám ponúka doba a znova sa presviedčame o náročnosti takejto cesty keď schádzame do Levočskej Doliny a odtiaľ na Mariánsku horu do Baziliki Navštívenia Panny Márie. To už začína svitať a my sa konečne blížime do cieľa. Bazilika Sv.Jakuba na námesti v Levoči je posledným zastavením tejto EKC a zároveň potvrdením že sme to zvládli a úspešne ukončili trasu . Pocit z toho nám pomohol prekononať aj tú bolesť v nohách a vyčerpanie z cesty. Zažili sme aj osamelosť na hranici bolesti a nádeje v tých náročnejších úsekoch trasy no viera, nádej a láska nás nemohli odradiť od cieľa ktorý sme si stanovili a úmyslov ktoré sme si niesli celý čas s naším krížom na chrbte.
Dobrý boj som bojoval, beh dokončil, vieru zachoval. Tento výrok apoštola Pavla mi prišiel na um ked som ráno v Bazilike Sv. Jakuba pozeral na oltár ktorý zdobí tento chrám. S pocitom že som to so svojími priateľmi zvládol a túto EKC úspešne dokončil mi dáva nádej do budúcna, že sa pokúsim s Božou pomocou absolvovať dalšie tieto cesty na iných miestach, pretože tak ako každý máme svoj život iný, svoj kríž iný a svoju cestu inú také su aj krížové cesty, rozdielne, výnimočné ale hlavne zaujímave svojím profilom, lokalitou a poslaním.
BIELA STOPA - FRIČKA
22. ročník tohto podujatia opäť potvrdil, že bežkárske lyžovanie má v našom regióne silnú tradíciu a nezameniteľnú atmosféru. Tento rok sa na štart postavili aj štyria reprezentanti nášho klubu KST Čakaň Tulčík, ktorí sa s chuťou pustili do náročnej, no krásnej trate vedúcej po hrebeni slovensko-poľských hraníc.
Počasie tentoraz bežkárom príliš neprialo. Snehové podmienky neboli ideálne, miestami bolo treba zabojovať s mäkším podkladom, či trávnatým povrchom. Práve to však dodalo pretekom osobitý charakter – každý kilometer si vyžadoval sústredenie, techniku a poriadnu dávku vytrvalosti. Trať mala približne 12 kilometrov a jej profil bol veľmi rôznorodý. Po miernom stúpaní sa postupne zlepšila aj kvalita trate a snehu pribúdalo. Hrebeňová pasáž už bola ideálna a ponúkala rozmanité výhľady na okolie, ktoré boli pre mnohých účastníkov odmenou za ich námahu. Všetci štyria členovia KST Čakaň Tulčík zvládli preteky s prehľadom a bojovnosťou. Najrýchlejším z nášho tímu sa stal Miro, ktorý potvrdil svoju výbornú formu a techniku. Ostatní členovia tímu - Vincent, Jaro a Marek mu úspešne kryli chrbát, aby mu dopomohli k jeho skvelému výsledku.
Po dojazde do cieľa čakalo účastníkov vyhodnotenie a fantastická atmosféra v malebnej dreveničke, kde sa všetci mohli zohriať, občerstviť a spoločne tak zdieľať zážitky z tohto skvele pripraveného podujatia.
Štyria bežkári a sneh
ZIMNÉ STRETNUTIE TURISTOV NA KRÁĽOVEJ STUDNI
Zamrznutá príroda má svoje neopakovateľné čaro a presne to sme zažili na už tradičnom Zimnom stretnutí turistov na Kráľovej studni. Podujatie prilákalo takmer 170 nadšencov zo širokého okolia, ktorí sa už od skorého rána schádzali pri motoreste v Lenartove – štartovnom bode celej trasy pre peších turistov a bežkárov.
Výška schváleného členského poplatku :
1. základné 20 €
2. študenti okrem študentov externého štúdia (od 16 rokov maximálne do 26 rokov) a dôchodcovia (od 62 do 69 rokov) 15€
3. deti do 15 rokov, dôchodcovia nad 70 rokov a držitelia preukazov ZŤP 5 €
V členskom je už zahrnuté poistenie vo výške 1,50 € v UNIQA
Ďakujeme.
