Archív 2015

TULČÍCKE OPERUNKY

 

V nedeľu 8.februára 2015 sa uskutočnila spoločná akcia turistických klubov Čakaň Tulčík a Jantár Kapušany. 

 

Nebola to prvá spoločná akcia - v máji v r. 2014 spolu upravovali oddychovú zónu pre turistov v blízkosti Kapušianského hradu a už dva krát absolvovali Štefanský hviezdicový výstup na Kapušianský hrad, pod patronátom Jantár Kapušany.

 

K samotnej akcii: počasie nebolo veľmi vľúdne, sneženie (ale čo čakáme vo februári?) s vetríkom, zato privítanie „Čakaňu“ bolo veľmi priateľské, hrejivé (ostrô), ktoré nás všetkých nabudilo tou správnou nedočkavosťou po športových výkonoch. V pláne bola pešia a lyžiarska turistika. Za TK Jantár sa akcie zúčastnilo 10 členov, celkovo 27. Najmladší Lukáš (10 rokov) spolu s bratom hýria aktivitou a „ akčnými“ nápadmi. Po úvodnom slove a oboznámení sa s trasou z úst predsedu Vinca (komu česť, tomu chvála) sme sa dali na trasy, lyžiarskou a pešou po troch kopcoch cez tri chotáre.

 

Spoločné stretnutia lyžiarov a pešiakov boli na chotárnych kopcoch: Tulčícky - Čakaň, Podhoranský – Syrová hora, Demjatský – Šoškut s krátkou zastávkou, malým oddychom, správnym posilnením, priestorom na foto na poľovníckej chate Hradzenka.

Po „náročnej“ turistike so zasneženými výhľadmi sa všetci turisti bez rozdielu „zbraní – spôsobu presunu“ stretli na malom občerstvení u aktívnej, optimistickej členky Čakaňu „Babky“ Mackovej pri horúcom čaji, posilnení a nezabudnuteľnom domácom hamburgeri – chleba zo šmaľcom a s cibuľou.

 

Atmosféra bola úžasná, nákazlivá s kladnými ohlasmi a očakávaním ďalších spoločných akcií klubov blízkych si náturou i chotármi.

 

Jano, Viera N.

 
ZIMNÝ PRECHOD ČERGOVOM
 
Zo spomienok Paľa Bilasa, člena KST Čakaň: 21. február 2015  – 48. ročník prechodu Čergovom Jána Turlíka, usporiadaný pod gesciou KST Mladosť Odeva Lipany. Za naše farby sa na prechode zúčastnili: Miro, Miro junior, Maroš, Vinco a ja Paľo.
 
V Kyjove, odkiaľ sme vyštartovali, sa začal prechod pekne zostra päťkilometrovým šľapákom do kopca smer Minčol. Pokračujeme na Priehybu, základný bod s prestávkou na občerstvenie a možnou ústupovou cestou do Majdanu. Stopa je fajn aj snehu je dosť, ale pôžitok z pochodu znepríjemňujú pováľané stromy. Stopa plynie, sily ubúdajú, slniečko svieti a vietor sa besnie. Čo viac si priať! Hodinu pred chatou Čergov Miro opustí bežky, no nie dobrovoľne. Odlepí sa mu celá podrážka na lyžiarke. 
 
Asi kilometer to skúša naboso, no v päťdesiatich centimetroch zabárať sa do snehu ešte hodinu – nemysliteľné. Šnúrky, obväz a izolačná páska okoloidúcich ho postavia opäť na pevné bežky. Takto všetci dorazíme na Čergovskú chatu a po zaslúženom odpočinku sa ráno presúvame z Hertníka vláčikom motoráčikom do našich domovov. Ďakujeme za slniečko, ďakujeme za búrlivák, ďakujeme za  krásne spomienky.
 
Paľo Bilas
 

BRNČALKA

15.3.2015 Vysoké Tatry: Kežmarská Biela voda (915 m) – Chata pri Zelenom plese (1550 m) a späť

Celkom: 15,6 km Akcia: KST Tatran Prešov

Bola to rozlúčková akcia so zimnou turistickou sezónnou. Do V.Tatier sme sa dopravili jedným veľkým a jedným menším autobusom. Za KST Čakaň Tulčík nás bolo sedem. Miro Š. s Biankou prišli svojím autom. Zhruba polovica účastníkov išla na lyžiach a ostatní peši. Už na začiatku trasy nás potešila modrá obloha a pohľad na Skalnaté pleso, Lomnické sedlo a Lomnicky štít. Počas stúpania chodníkom sme zažili krásnu zimnú krajinku s bielučičkým snehom. Počasie nám umožnilo obdivovať okrem iných aj Jastrabiu vežu nad chatou, Kolový štít, Čierny štít, aj Belianske Tatry. Prešli sme sa aj po zamrznutej hladine Zeleného plesa. Pre mladších turistov pripomeniem, že Chata pri Zelenom plese mala v minulosti názov Brnčalova chata alebo hovorovo Brnčalka).

J.K.

 
EXKURZIA NA CEMJATU

Žiaci primárneho stupňa našej ZŠ sa zúčastnili na exkurzii na Cemjatu. Garantom tejto exkurzie sa stal Mgr. Vincent Klobušovský, predseda Klubu slovenských turistov Čakaň. Odborným sprievodcom v školskom hospodárstve SOŠ lesníckej v Prešove bol Ing. Peter Kormoš. Obom im veľmi pekne ďakujeme za odborné vedenie počas exkurzie a hlavne za to, že nám ukázali, ako môže moderný človek žiť v súlade s prírodou a pre prírodu. A čo sme vlastne videli a počuli? Začali sme krátkym pohľadom do histórie
Cemjaty a školských lesov, pokračovali sme popri ťažnom koníkovi k rybníku a k trenažéru pre mladých pilčíkov, kde sa učia žiaci lesníckej školy píliť drevo nielen rýchlo, ale aj presne. Zaujímavým miestom bola diviačia obôrka. Stretnúť takýchto obrov lese by bolo veľmi nebezpečné, ale za vysokým plotom sme sa cítili celkom bezpečne. Dozvedeli sme sa, že tam cvičia poľovníckych psov a dokonca tam robia aj skúšky. Dvoch šikovných psíkov sme aj videli. Pokračovali sme prehliadkou v lesnej škôlke a pozorovali sme
pílenie dreva na obrovskom gátri. Navštívili sme pramene minerálnej Kvašnej vody, ale naši žiaci skonštatovali, že tá naša je  predsa lepšia. Odborných záležitostí už teda bolo dosť! Treba si oddýchnuť. Ale opäť aktívne. Preliezačky, šmýkľavky, hojdačky, tyče a laná na šplhanie dostali zabrať. A ešte nanuky, lízanky, cukríky, hranolky... Unavení, ale šťastní sme sa vrátili domov.
 
tím KST Čakaň Tulčík
 

39. ROČNÍK VÝSTUPU NA STEBNÍCKU MAGURU

10.5.2015   Trasa: Bardejovské Kúpele – sedlo Čerešňa – Stebnícka Magura ( 900 m) – Tri studničky – Bardejovské Kúpele

Celkom: 13,2 km Akcia: OÚ Stebník, OÚ Zlaté, KST Bardejov

V nedeľu o 09:30 z Tulčíka autom (v oklieštenej zostave -iba traja) sme sa dopravili na neplatené parkovisko pred B.Kúpeľami. S dáždnikmi v ruke sme vystúpili na Stebnícku Maguru, zapísali sa do prezenčnej knihy (Miro Macko bol 100. účastníkom), ochutnali sme guľáš a čapované pivo. Na vrchole už nepršalo, ale bolo dosť chladno. Národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura ma rozlohu 184,24 ha a bola vyhlásená v roku 1964. Platí v nej najvyšší, teda 5. stupeň ochrany.

 

Na vrchole je od roku 1975 postavený 81 m vysoký televízny a rozhlasový vysielač s priľahlou budovou. Televízne antény sú vo výške 70,7 m a rozhlasové vo výške 46 m nad zemou. Pred nepriazňou počasia nás na vrchole ochráni drevený turistický prístrešok. Chodníkom dole z Magury sme sa zastavili pri Troch studničkách a v B.Kúpeľoch sme sa prešli po Lávke priateľstva (jedná z piatich najdlhších drevených lávok na Slovensku), pozreli sochu rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety (prezývanej Sisi), ktorej trojtýždňový pobyt pripomína socha z roku 1903 v miestnom parku pred hotelom, v ktorom bola ubytovaná. Na záver pochodu sa na nás už usmievalo slnko a tak pre počasie tohto výstupu na Maguru platilo porekadlo - zlý začiatok, dobrý koniec.

 

J.Kundrát

 

POLONINY

 

V druhej polovici júna sme si naplánovali túru do Národného parku Poloniny. V najvýchodnejšej časti Slovenska sa tento park rozprestiera na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách Bukovských vrchov. 80 % parku tvoria lesy kde prevládajú bukové porasty. Medzi nimi sú aj pralesy, ktorých najväčšia koncentrácia je práve v Národnom parku Poloniny. Významné percento plochy parku zaberajú lúky na hlavnom hrebeni Bukovských vrchov nazývané poloniny.

Odchod bol naplánovaný tradične od miestneho kostola o 5:00 hod. Po dvoch hodinách sme docestovali do Novej Sedlice. Náučným chodníkom sme putovali na Čierťaž (1071 m n.m.) a odtiaľ sme výstupili na najvýchodnejší bod Slovenska – vrchol Kremenec (1 208 m.n.m.). Chodník vedie na miesto, kde sa stretávajú naše susedné krajiny – Poľsko a Ukrajina. Po krátkej pauze na občerstvenie a krátkej fotodokumentácii sme prechádzali cez Stužický prales, ktorý je so svojou výmerou 615 ha naším najväčším kompaktným pralesom na Slovensku. PralesyStužica, Havešová a Rožok boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Cesta späť to však bola ešte dlhá, naprieč lesom. Nevyhli sa nám ani menšie zdravotné problémy jedného účastníka. Napokon sme všetci dorazili zdraví do cieľa, kde sme si po namáhavej túre dopriali menší relax a občerstvenie. Na spiatočnej ceste sme si pozreli aj vodnú nádrž Starina. Vodná nádrž má objem 59,8 mil. m³ vody a rozprestiera sa na ploche 240 ha, priehradný múr má výšku 50 m. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín z dôvodu ochranného pásma zdroja pitnej vody nad nádržou v 70. rokoch 20. storočia. Išlo o obce:  Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala.

Príroda je tu prekrásna. Určite sa tu ešte vrátime a preskúmame ďalšie nádherné zákutia tohto kraja.  Príjemne unavení a obohatení o nové zážitky sadáme do áut a vyrážame domov.

Miroslav Macko

RUNINA
 

Po návrate z Kremenca do Novej Sedlice a dobrom čapovanom pivku sme sa poniektorí vybrali do dedinky Runina hľadať  pútnické miesto zvané Tri studničky. Na konci dediny sme odstavili auto a po opýtaní domácej panej sme sa vybrali po lúke nad dedinou k Trom  Studničkám. Cestou sme sa posilnili lesnými jahodami. Názov tejto lokalite dalo údajné zjavenie Bohorodičky,  keď v roku 1927 ju videl vtedy 9 - ročný Juraj Regula. Prichádzajúci ľudia pili vodu zo všetkých troch studničiek veriac, že má liečivé účinky.

Jano a Evka

VÝSTUP NA GERLACHOVSKÝ ŠTÍT

Tak ako pred tromi rokmi sa na Sliezskom dome stretávam s už známou vysmiatou tvárou Vinca Klobušovského. Ako inak, po  dohovore s ním vystúpili dvanásti členovia turistického klubu Čakaň Tulčík na Gerlachovský štít. Predstavujem ostatných vodcov a ďakujem, že organizovaní turisti si objednali služby Spolku horských vodcov Vysoké Tatry. Nestáva sa často, aby si niekto objednal v jeden deň štyroch horských vodcov. 
 
Po zoznámení hneď vyrážame smer Velická próba. Počasie je hmlisté a všetci dúfame, že nás čaká pekný deň. Keď sa naväzujeme na lano, nové tváre sa s veľkým záujmom pozerajú a vypytujú na ďalší smer a obťažnosť výstupu. Celú atmosféru odľahčuje skutočnosť, že dobrá domáca slaninka nechýba chalanom v ruksakoch ani tento rok. Po povinnej ochutnávke pokračujeme. Máme trochu obavy, pretože v predchádzajúcich dňoch bolo studené počasie a keďže nasnežilo, sneh sa vo vyšších polohách nestihol roztopiť. To nič, v batohoch máme „mačky“ a po výstupe  cez sedlo pod Kvetnicovou vežou a Lavínovou lávkou zisťujeme, že snehu už nie je veľa a vplyvom oteplenia zmäkol. Počasie je premenlivé, hmlu strieda slnko a my vidíme aj doliny a susedné štíty. Počas celého výstupu nezabúdame ani na fotodokumentáciu, po čase si beriem Vincov fotoaparát k sebe a zvyšok túry zaznamenávam ja. Naše družstvo je vcelku rýchle, ale aj tak máme na dohľad skupinu, ktorá vyštartovala o niečo neskôr z dôvodu čakania na náhradného vodcu. Na vrchol prichádzame ako prví, no počasie nám nedovoľuje vychutnať si panorámu z najvyššieho štítu Slovenska. Napriek tomu fotíme vrcholové podobienky s čerstvo navrhnutou vlajkou turistického klubu Čakaň Tulčík. 
 
Po občerstvení a ochutnávke domácich údenín a slivovice ešte chvíľu čakáme na poslednú skupinu. Po čase nám
je už trochu chladno, tak naháňam chlapov na zostup. Všetci sú za a cesta dole im ide od „nohy“. Po dobrej hodinke stojíme pri „skale hojnosti“ v Batizovskej doline. Na skale dojedáme a dopíjame zásoby a pozeráme do próby na ostatné skupiny. Počasie sa trochu vylepšilo, ale je chladno, tak schádzame okolo plesa na magistrálu a ňou naspäť  na Sliezsky dom. Tu sa s niektorými účastníkmi lúčim a čakáme na poslednú skupinu. Prichádza len vodca a s úsmevom rozpráva, že jeho družstvo ide „pomaličky kochajúc sa tatranskou prírodou“. Postupne sa lúčim s Vincom a chalanmi s poďakovaním a želaním pekného večera a šťastným návratom. 
 
Za volantom si v mysli prebehnem celý výstup a som rád, že sme mali na lane správnych ľudí, ktorí si vedia v horách oddýchnuť, aj keď to niekedy trochu bolí. Dúfam, že  tento výstup s KST Čakaň Tulčík nebol posledný.
 
Horskí vodcovia: 
Rudolf Žufa, Václav Brož, Rastislav Šroba a Ivan Krajčír.
 
 

VEĽKÝ CHOČ

Trasa: Valaská Dubová – Stredná Poľana - Veľký Choč – Valaská Dubová

Km: 10 Prevýšenie: 942 m Účasť: 3

06.12.2015 sme o 06,15 h vyrazili z Prešova smer Valaská Dubová, pretože sme chceli zdolať jeden z najkrajších a najvyšších vrcholov SR – Veľký Choč. Do východzieho bodu sme dorazili niečo po 9.h a započali sme našu túru. Ešte keď sme boli na diaľnici, tak sme rozmýšľali, aké bude počasie, či nezmokneme, lebo bola hustá hmla a i niečo poletovalo. A tu ľaľa, vystúpime vo Valaskej Dubovej a slniečko sa na nás usmieva  a na oblohe ani mráčika-letáčika nieto...

Po modrej značke sme šli z dedinky hore žľabom, kde sa aj trochu šmýkalo, samozrejme bol aj sneh, ale nás to neodradilo. Dokonca sme stretli 4 „ajronmenov“, ktorí pri  -7°C spali pod Veľkým Chočom – hneď nám zmrzli úsmevy.

Na Veľkom Choči, na naše obrovské prekvapenie, bolo veľmi veľa ľudí. Na vrchole sme sa nevedeli vynadívať na tie úžasne výhľady – Malá Fatra - Malý i Veľký Rozsutec, Kubínska hoľa, Babia hora, Nízke Tatry, Západné i Vysoké Tatry – skrátka, videli sme polovicu Slovenska a to bol ten najkrajší Mikulášsky darček.

Na vrchole sme urobili vrcholové fotky, prehodili sme pár slov s turistami aj s miestnymi valachmi, občerstvili sme sa a pomaly sme sa vrátili naspäť. Zašli sme do Jánošíkovej krčmy na miestne špeciality a kávu a poďho domov.

Na diaľnici cestou späť, sme si išli oči vyočiť, pretože Vysoké Tatry pri zapadajúcom slnku boli úchvatné - ladené do ružova – ja som ešte také čosi nevidela = nádhera! Takže toto bola ešte taká čerešnička na torte toho dňa.

Bol to skvelý deň, so skvelými ľuďmi!

Alexandra Mamrillová