_____
DEŇ ZEME V TULČÍKU
Čistili studničky, zbierali odpadky. Turistická sezóna je pripravená.
- Deň Zeme je deň venovaný ochrane našej zemi a prostredníctvom neho je potrebné reagovať na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia.
- Do projektu „Upracme Slovensko“ sa aj tento rok zapojila ZŠ s MŠ Tulčík spolu s KST Čakaň Tulčík.
- Pozvanie na túto akciu rád prijal srdcom a dušou zanietený turista Ján Ducár, člen Klubu prešovských turistov od lídra Klubu slovenských turistov Čakaň Tulčík Vincenta Klobušovského. Ako všetci svorne okomentovali, bolo to veľmi zaujímavé a aj podnetné.
„Bola to pravidelná akcia zameraná na enviromentálnu výchovu mládeže, kde okrem prednášok o potrebe starať sa o našu prírodu sme sa venovali hlavne praktickej pomoci našej Zemi formou čistenia prírody od odpadkov. Mladší žiaci 7. ročníka zbierali odpadky okolo cesty Prešov – Bardejov. Starší žiaci 8. – 9. ročníka sa pod vedením svojich učiteliek a turistov z klubu KST Čakaň Tulčík vybrali smerom k studničkám Boroška a Kelemenka. Studničky očistili od lístia a usadenín, ich okolie skultivovali od prekážajúcich náletov, vyzbierali odpadky. Celé okolie sme tak pripravili na turistickú sezónu. Súčasťou akcie bola aj prednáška o potrebe zachovávať našu prírodu v jej prirodzenom stave, bez odpadkov, neničiť flóru a faunu, neprodukovať odpad. Turisti by mali vždy svoje donesené obaly odniesť so sebou domov a tam zrecyklovať. Hovorilo sa aj o geológii, mineralógii, botanike a histórii Tulčíka a jeho bezprostredného okolia. Žiaci pri ceste späť zbierali odpadky okolo lesných ciest a chodníkov, okolo potoka Terňanka a Sekčov. S radosťou sme skonštatovali, že odpadkov bolo podstatne menej ako v roku 2023,“
Ján Ducár
Ahojte. Volám sa SR Jana Pavla SCSC - som Milosrdná sestra Svätého kríža a mám 52 rokov.
O extrémnej krížovej ceste som sa prvý krát dopočula pred rokom od svojej kamarátky Ľudky, keď ma volala týždeň pred začiatkom do Zborova. Povedala som možno nabudúce .
Tohto roku Ľudka začala znova s agitáciou. Tak som si pozrela web a dala som si podmienku - pôjdem, ale do Širokého na cestu so sv. Jánom Pavlom II - je to môj rehoľný patrón a musím povedať, že som dieťa tejto doby a chcela som využiť jeho projekciu tam hore "príhovor" - (naše priateľstvo trvá už roky, dobré sa poznáme, len sa na seba pozrieme, ja sa ho vždy dotknem to si neodpustím, aby cítil že ma má a beztrestne s projekciou idem do toho - prajem každému takého orodovníka). Dohodli sme sa a šla som do toho. Podľa Vašich pokynov som sa poctivo pripravila - kondične, materiálne, ale aj duchovne.
Až prišiel deň D. Ľudka má s manželom vyzdvihla doma a autom sme došli do Širokého. Zaregistrovali sa, vyzdvihla som úmysel, za ktorý som chcela obetovať krížovú cestu. Došli aj chlapci z našej skupiny z Tulčíka - zoznámili sme sa. Pri soche Sv. Jana Pavla II sme zapálili sviečky a vošli do kostola.
A tam to na mňa došlo - ty nemáš rozum na staré kolená "naco ši še dala" ?!!!
S malou dušičkou a chvejúcimi kolenami som klesla do lavice.
Pane Ježišu odovzdávam ti nanovo svoj zasvätený život so všetkým, odovzdávam ti svoje spolusestry, rodinu, priateľov ale aj spolupútnikov, aby sa nikomu nič nestalo. Odovzdávam ti Cirkev, sv. otca, ale aj túto farnosť a ďakujem za všetko.
V mojej duši nastal pokoj a začala sv. omša. Posilnení Ježišom v eucharistii sme sa vydali na púť. Moji priatelia v skupine sú turisti, takže počiatočné tempo bolo rezké. Krížovú cestu som sa modlila vlastnými slovami, ba zažívala som ju v realite jednotlivých zastavení. Stretla som sa so Šimonom - kamarátom z mojej partie, ktorý ma povzbudzoval a svietil mi na cestu. S Veronikou - mojej priateľke Ľudke, ktorá kráčala v mojom tempe, povzbudzovala, kráčala a viedla cestou, v bratoch a sestrách ktorí ma dojímali na jednotlivých zastaveniach, ako kľačali a rozjímali. V tichu, ktoré tu vládlo. V spoluorganizátoroch, ktorí nám podávali teplý čaj, kávu i povzbudivé slová. V mojich priateľoch zo skupiny, ktorý nás viedli, takže sme nemuseli sledovať smer - zažila som silu priateľstva, dôvery, odovzdanosti. Už v prvej štvrtine cesty mi odišlo koleno, no lieky a ortéza mi pomohli dôjsť do cieľa. Smrekovica bola drsná, keby pršalo nazvala by som to cestou smrti. Zažili sme mini dážď i sneženie. Na konci sme znova prišli k môjmu patrónovi sv. Jánovi Pavlovi II.
A tu som zažila najväčšie dojatie bolo mi do plaču - duchovný otec nás včera večer vyprevádzal a dnes ráno čakal, ako dobrý otec. Nenápadný a pokorný stal blízko sochy, kto chcel mohol k nemu prísť a porozprávať sa. Bola som taká dojatá, že som mu nedokázala poďakovať , ani podať ruku, že je tu - lebo by som plakala. Prajem svojmu milovanému Slovensku takých duchovných pastierov, ktorí budú hlavne otcami svojich duchovných detí. Od sochy som šla rovno do kostola poďakovať. Miestni Širočania sa modlili ruženec a tetušky sa má spýtali: "sestričko dali ste to" ?, usmiala som sa - áno, s Božou pomocou a priateľov."
Ďakujem Bohu, svojej provinciálnej predstavenej, že mi dovolila ísť, kamarátom z mojej partie, účastníkom, všetkým ktorí nás sprevádzali a Vám všetkým organizátorom, spolupracovníkom - mám zážitok na celý život. A čo si odnášam? Pokorné srdce....
SR Jana Pavla SCSC
Výška schváleného členského :
- základný: 15 €
- študenti okrem študentov externého štúdia (od 16 rokov maximálne do 26 rokov) a dôchodcovia (od 62 do 69 rokov): 10 €
- deti do 15 rokov, dôchodcovia nad 70 rokov a držitelia preukazov ZŤP: 5 €
Ďakujeme.
VRCHOLOVÁ HITPARÁDA 2023
