KST ČAKAŇ TULČÍK
ARCHÍV 2018
ZÁVER LETNEJ TURISTICKEJ SEZÓNY 2018
Na sklonku roka sa zvykne bilancovať čo sa urobilo, čo sa neurobilo, čo sa mohlo lepšie vykonať... Aj náš turistický oddiel Čakaň Tulčík hodnotil svoju sezónu. V nedeľu 16.12.2018 sa stretlo 17 našich členov na vyšnom konci. Pri kríži „Lešky“ sme pokračovali cez Šoškut, okolo vysielača do susednej Demjaty. Minuli sme prírodnú rezerváciu Demjatské kopce – Vápeníky a zastavili sme sa v magickej časti porastu Chrasc, kde je nenápadne osadený kríž z novembra 1932, ktorý údajne dal zhotoviť gróf Semsey ako vďaku za záchranu života pri poľovačke. Okolo obeda sme dorazili na chatu „u Hasiča“. Po vyhodnotení jednotlivých akcií, fotoprezentácii a odmeňovaní najaktívnejších turistov sme sa posilnili chutným guľášom. Milo nás prekvapila účasť dvoch poslancov obecného zastupiteľstva, Jožka Babinčáka a Peťa Klobušovského, ktorí si našli čas pre naše občianske združenie, ktoré reprezentuje obec Tulčík a vypočuli si naše úspechy, problémy a plány pri našich aktivitách.
Prežili sme spolu krásny slnečný deň v prírode z ktorej stále načerpeme energiu a silu do ďalších dní. Pri návrate domov sme sa pokochali zapadajúcim slnkom, za ktorým sa nám ukázala silueta nezameniteľnej Stráže ktorá sa vypína aj nad našou obcou. Zopár fotiek a rozchod domov.
Na sklonku roka sa zvykne bilancovať čo sa urobilo, čo sa neurobilo, čo sa mohlo lepšie vykonať... Aj náš turistický oddiel Čakaň Tulčík hodnotil svoju sezónu. V nedeľu 16.12.2018 sa stretlo 17 našich členov na vyšnom konci. Pri kríži „Lešky“ sme pokračovali cez Šoškut, okolo vysielača do susednej Demjaty. Minuli sme prírodnú rezerváciu Demjatské kopce – Vápeníky a zastavili sme sa v magickej časti porastu Chrasc, kde je nenápadne osadený kríž z novembra 1932, ktorý údajne dal zhotoviť gróf Semsey ako vďaku za záchranu života pri poľovačke. Okolo obeda sme dorazili na chatu „u Hasiča“. Po vyhodnotení jednotlivých akcií, fotoprezentácii a odmeňovaní najaktívnejších turistov sme sa posilnili chutným guľášom. Milo nás prekvapila účasť dvoch poslancov obecného zastupiteľstva, Jožka Babinčáka a Peťa Klobušovského, ktorí si našli čas pre naše občianske združenie, ktoré reprezentuje obec Tulčík a vypočuli si naše úspechy, problémy a plány pri našich aktivitách.
Prežili sme spolu krásny slnečný deň v prírode z ktorej stále načerpeme energiu a silu do ďalších dní. Pri návrate domov sme sa pokochali zapadajúcim slnkom, za ktorým sa nám ukázala silueta nezameniteľnej Stráže ktorá sa vypína aj nad našou obcou. Zopár fotiek a rozchod domov.
Tak turisti, veľa šťastných krokov!
Marta
PROSIECKA A KVAČIANSKA DOLINA
Prosiecka a Kvačianska dolina - kaňonovité doliny vodopádov, krútňavových hrncov, vyvieračiek, jaskýň, skalných stien a brál určite patria k skalpom jedného z nakrajších kútov slovenskej prírody.
TRASA:
Prosiek – Prosiecka dolina – planina Svorad – Veľké Borové – Borovianka – Oblazy – Kvačianska dolina – Kvačany – Prosiecka dolina – Prosiek
Oblasť: Chočské vrchy
Dĺžka trasy: 17.2 km
Trvanie: 6.5 h
Obtiažnosť: 2 - ľahká
Východisko: Prosiecka dolina
Koncovy bod trasy: Prosiecka dolina
Prevýšenie: 319 m
Stúpanie: 695 m
Klesanie: 695 m
Typ: Okružná túra, Pre rodiny s deťmi, Vychádzková trasa, Náučný chodník
Pod rúškom hlboko ukrytých nádherných scénerických obrazov Zádielskej doliny v Slovenskom krase, či Jánošíkových dier v Malej Fatre, podvečer na sv. Augustína, keď vraj podľa pranostiky aj vetry tiahnu do Budína, tiahneme aj my do centrálnej časti Liptovskej kotliny - do Liptovského Trnovca. Po príchode nás víta kamarát Janko a evanjelická pani farárka Mgr. Evka Ščerbáková. Ubytovaní sme v rekreačnom centre ELPIS, blízko evanjelickej fary.
Atmosféru tohto čarovného miesta vnímam veľmi zvláštne, som na tomto mieste prvýkrát a asi aj moji súputníci. Nádherný areál s majestátnym pseudobazilikálnym evanjelickým kostolom a so starou evanjelickou farou z roku 1784. Ukrytá v tôni obrovských starých košatých líp pamätá významné historicko - politické kultúrne osobnosti slovenského národa, spájajúce sa so štúrovským národno - obrodeneckým hnutím. Nástojčivo však čaká na svoju rekonštrukciu. Ako sa dozvedám z vedľajších zdrojov tunajší evanjelický zbor má s touto budovou smelé plány - zriadiť malé múzeum i tvorivé ateliéry pre tunajších umelcov. Za budovou fary je pripravený malý amfiteáter pre letné posedenia pri slove alebo hudbe. V zátiší mohutných štúrovských líp sa bude iste veľmi dobre počúvať. Z druhej strany kostola nad novou farou stojí v areáli veľkolepá kamennodrevená stodola, v ktorej po dômyselnej rekonštrukcii je priestor na príjemné posedenie s kozubom.
Rýchlo sa stmieva a v tomto sviežom horskom vzduchu už cítiť vôňu opečenej slaninky a špekáčok, na ktorých si pochutnávame spolu s našimi priateľmi z Liptova, Jankom a Paťkou Ambrozovými. Po dobrej večeri nás títo dvaja nádherní mladí ľudia vtiahnu do jemných tónov ľúbivej melódie a duchovného slova, či piesne, z vlastnej tvorivej dielne.
Počujem modlitbu, cítim pohladenie na duši, vnímam zážitok umocnený majstrovskou personifikáciou slova v Jankom zhudobnených Paťkiných básňach, ktoré vo mne rezonujú a dodávajú pocit čohosi nadprirodzeného... Prepáčte, ak som sa nechala uniesť. Ak to tak pôsobilo aj na mojich priateľov - turistov, tak sme sa dotkli neba...
Zobúdzame sa do sviežeho slnečného rána. Po chutných raňajkách a dobrej kávičke vyrážame do Prosieku. Z parkoviska smerujeme k Prosieckej doline, kde sa otvára krutokrásny kus prírody a hneď v úvode nás víta snáď najpôsobivejší úkaz celej doliny - Vráta. Ide o dve vysoké skalné steny stojace oproti sebe. Pomedzi ne preteká zurčiaci potôčik, ktorý túto nádheru vytvoril. Pokračujúc ďalej zistíme, že potok sa stráca v podzemí a opäť sa objaví až na konci doliny. Zvyšok trasy teda prechádzame po suchom koryte bývalého potoka.
Z križovatky Sokol odskočíme k 15 m vysokému vodopádu Červené piesky a vychutnávame si útulný malebný priestor vody plieskajúcej po ohromnej skale. Zvečníme tento okamih do všetkých možných fotoaparátov, či mobilov a pokračujeme ďalej do skalnatej časti doliny ku skalným roklinám, ktoré zdolávame pomocou rebríkov. Prítomnosť železničných koľajníc zabudovaných v skalnatých bralách je prekvapujúca. Avšak táto trasa je pozostatkom starej cesty a v minulosti cez tento pomerne neschodný terén premávali vozy. Zdolajúc skalnatú časť, dostávame sa na lúčnatú krasovú plošinu Svorad.
Svoje meno dostala podľa známeho stredovekého pustovníka Svorada, ktorý tu vraj istý čas prebýval. Okrem iného je tu tzv. Jóbove prepadlisko - 15 m hlboký lievikovitý krasový závrt. V tomto prepadlisku mizne do podzemia na plošine prameniaci potok Prosiečanka, ktorý sa neskôr opäť vynára v Prosieckej doline. V období dažďov či jarného odmäku sa prepadlisko naplní vodou skoro po vrch. Zo stromu rastúceho v jeho vnútri vidno len vrchol. Keď je prepadlisko naplnené, voda vytvorí veľký tlak na podložie a prerazí si cestu cez dno lievika. V priebehu asi štvrť hodiny sa celé hektolitre stratia v zemských útrobách.
Pokračujeme modro značeným turistickým chodníkom do Veľkého Borového a v pohostinstve u Goraľa poobedujeme i odpočinieme. Pookriati putujeme náučným chodníkom na most k sútoku Ráztockého, Borovianskeho a Hutianskeho potoka. Pred nami sa rozprestiera rozprávkovo malebné prostredie, miesto zvané Oblazy.
Horúčosť v auguste ničomu neškodí, iba čo sa mlynár po potoku brodí.
Vodné mlyny na Oblazoch sú zachovalými pamiatkami pôvodnej ľudovej architektúry. Filmári majú túto lokalitu vo veľkej obľube, natočili tu niekoľko scén z hollywoodskeho filmu Jánošík - pravdivá história. Prvé mlyny sa v Kvačianskej doline na mapách datujú už v roku 1769. Tie, ktoré tu môžeme obdivovať dnes, Horný - Gejdošovský a Dolný - Brunčiakovský, boli postavené koncom 19. storočia. Ľudia sem v tej dobe zvážali vrecia s obilím vozmi, či na chrbtoch cez hory. Malé Borové je dodnes najvyššie položenou dedinou na Slovensku, kde sa využíva orná poľnohospodárska pôda. Polia tu dosahujú nadmorskú výšku až 1100 m n. m. Kvačianska dolina slúžila v minulosti ako spojnica medzi Liptovom a Oravou a stávala tu aj furmanská krčma. Mlyny slúžili na mletie najmä jačmeňa. Okrem toho voda poháňala aj stroje na rezanie šindľa a neskôr aj dynama, ktoré vyrábalo elektrinu. Koncom 70. rokov minulého storočia boli mlyny v úpadku a v dezolátnom stave. Iba vďaka nadšencom - skupine dobrovoľných ochranárov sa podarilo na dolnom mlyne v roku 2003 rozkrútiť vodné koleso, mlyn a hate pri ňom postaviť prakticky nanovo. Na dolnom mlyne, ktorý je v súčasnosti v prevádzke, je aj píla na rezanie dosák.
Nádherné počasie sviatku sťatia Jána Krstiteľa využilo mnoho mladých ľudí i rodín s malými deťmi. A tak bolo zaplnené každé miestečko pri potoku. Kačky skryté v tôni stromov nemo hľadeli na výskajúce deti, čľapkajúce sa v potoku, kozy spásajúce trávu blízko potoka blúdili pomedzi návštevníkov sediacich na brehu, v dolnom mlyne turisti obdivovali technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Táto atmosféra sa nedá slovami opísať. Nabití úžasnou energiou a pohodou vchádzame do Kvačianskej doliny a prechádzame jednotlivými výhliadkami na Malom či Veľkom Roháči. Tieto miesta sú biotopom medveďa hnedého. Na mieste zvanom Kobyliny je výhľad do kaňona Kvačianky. Ešte spomeniem skalu - Jánošíkovú hlavu, ktorá vraj počas daždivých dní aj plače.
To je záver našej skoro 6,5 hodinovej túry. Odporúčam Vám navštíviť tento prekrásny kút Slovenska a ďakujem všetkým mojim priateľom za nádherne prežitý deň.
Prosiecka a Kvačianska dolina - kaňonovité doliny vodopádov, krútňavových hrncov, vyvieračiek, jaskýň, skalných stien a brál určite patria k skalpom jedného z nakrajších kútov slovenskej prírody.
TRASA:
Prosiek – Prosiecka dolina – planina Svorad – Veľké Borové – Borovianka – Oblazy – Kvačianska dolina – Kvačany – Prosiecka dolina – Prosiek
Oblasť: Chočské vrchy
Dĺžka trasy: 17.2 km
Trvanie: 6.5 h
Obtiažnosť: 2 - ľahká
Východisko: Prosiecka dolina
Koncovy bod trasy: Prosiecka dolina
Prevýšenie: 319 m
Stúpanie: 695 m
Klesanie: 695 m
Typ: Okružná túra, Pre rodiny s deťmi, Vychádzková trasa, Náučný chodník
Pod rúškom hlboko ukrytých nádherných scénerických obrazov Zádielskej doliny v Slovenskom krase, či Jánošíkových dier v Malej Fatre, podvečer na sv. Augustína, keď vraj podľa pranostiky aj vetry tiahnu do Budína, tiahneme aj my do centrálnej časti Liptovskej kotliny - do Liptovského Trnovca. Po príchode nás víta kamarát Janko a evanjelická pani farárka Mgr. Evka Ščerbáková. Ubytovaní sme v rekreačnom centre ELPIS, blízko evanjelickej fary.
Atmosféru tohto čarovného miesta vnímam veľmi zvláštne, som na tomto mieste prvýkrát a asi aj moji súputníci. Nádherný areál s majestátnym pseudobazilikálnym evanjelickým kostolom a so starou evanjelickou farou z roku 1784. Ukrytá v tôni obrovských starých košatých líp pamätá významné historicko - politické kultúrne osobnosti slovenského národa, spájajúce sa so štúrovským národno - obrodeneckým hnutím. Nástojčivo však čaká na svoju rekonštrukciu. Ako sa dozvedám z vedľajších zdrojov tunajší evanjelický zbor má s touto budovou smelé plány - zriadiť malé múzeum i tvorivé ateliéry pre tunajších umelcov. Za budovou fary je pripravený malý amfiteáter pre letné posedenia pri slove alebo hudbe. V zátiší mohutných štúrovských líp sa bude iste veľmi dobre počúvať. Z druhej strany kostola nad novou farou stojí v areáli veľkolepá kamennodrevená stodola, v ktorej po dômyselnej rekonštrukcii je priestor na príjemné posedenie s kozubom.
Rýchlo sa stmieva a v tomto sviežom horskom vzduchu už cítiť vôňu opečenej slaninky a špekáčok, na ktorých si pochutnávame spolu s našimi priateľmi z Liptova, Jankom a Paťkou Ambrozovými. Po dobrej večeri nás títo dvaja nádherní mladí ľudia vtiahnu do jemných tónov ľúbivej melódie a duchovného slova, či piesne, z vlastnej tvorivej dielne.
Počujem modlitbu, cítim pohladenie na duši, vnímam zážitok umocnený majstrovskou personifikáciou slova v Jankom zhudobnených Paťkiných básňach, ktoré vo mne rezonujú a dodávajú pocit čohosi nadprirodzeného... Prepáčte, ak som sa nechala uniesť. Ak to tak pôsobilo aj na mojich priateľov - turistov, tak sme sa dotkli neba...
Zobúdzame sa do sviežeho slnečného rána. Po chutných raňajkách a dobrej kávičke vyrážame do Prosieku. Z parkoviska smerujeme k Prosieckej doline, kde sa otvára krutokrásny kus prírody a hneď v úvode nás víta snáď najpôsobivejší úkaz celej doliny - Vráta. Ide o dve vysoké skalné steny stojace oproti sebe. Pomedzi ne preteká zurčiaci potôčik, ktorý túto nádheru vytvoril. Pokračujúc ďalej zistíme, že potok sa stráca v podzemí a opäť sa objaví až na konci doliny. Zvyšok trasy teda prechádzame po suchom koryte bývalého potoka.
Z križovatky Sokol odskočíme k 15 m vysokému vodopádu Červené piesky a vychutnávame si útulný malebný priestor vody plieskajúcej po ohromnej skale. Zvečníme tento okamih do všetkých možných fotoaparátov, či mobilov a pokračujeme ďalej do skalnatej časti doliny ku skalným roklinám, ktoré zdolávame pomocou rebríkov. Prítomnosť železničných koľajníc zabudovaných v skalnatých bralách je prekvapujúca. Avšak táto trasa je pozostatkom starej cesty a v minulosti cez tento pomerne neschodný terén premávali vozy. Zdolajúc skalnatú časť, dostávame sa na lúčnatú krasovú plošinu Svorad.
Svoje meno dostala podľa známeho stredovekého pustovníka Svorada, ktorý tu vraj istý čas prebýval. Okrem iného je tu tzv. Jóbove prepadlisko - 15 m hlboký lievikovitý krasový závrt. V tomto prepadlisku mizne do podzemia na plošine prameniaci potok Prosiečanka, ktorý sa neskôr opäť vynára v Prosieckej doline. V období dažďov či jarného odmäku sa prepadlisko naplní vodou skoro po vrch. Zo stromu rastúceho v jeho vnútri vidno len vrchol. Keď je prepadlisko naplnené, voda vytvorí veľký tlak na podložie a prerazí si cestu cez dno lievika. V priebehu asi štvrť hodiny sa celé hektolitre stratia v zemských útrobách.
Pokračujeme modro značeným turistickým chodníkom do Veľkého Borového a v pohostinstve u Goraľa poobedujeme i odpočinieme. Pookriati putujeme náučným chodníkom na most k sútoku Ráztockého, Borovianskeho a Hutianskeho potoka. Pred nami sa rozprestiera rozprávkovo malebné prostredie, miesto zvané Oblazy.
Horúčosť v auguste ničomu neškodí, iba čo sa mlynár po potoku brodí.
Vodné mlyny na Oblazoch sú zachovalými pamiatkami pôvodnej ľudovej architektúry. Filmári majú túto lokalitu vo veľkej obľube, natočili tu niekoľko scén z hollywoodskeho filmu Jánošík - pravdivá história. Prvé mlyny sa v Kvačianskej doline na mapách datujú už v roku 1769. Tie, ktoré tu môžeme obdivovať dnes, Horný - Gejdošovský a Dolný - Brunčiakovský, boli postavené koncom 19. storočia. Ľudia sem v tej dobe zvážali vrecia s obilím vozmi, či na chrbtoch cez hory. Malé Borové je dodnes najvyššie položenou dedinou na Slovensku, kde sa využíva orná poľnohospodárska pôda. Polia tu dosahujú nadmorskú výšku až 1100 m n. m. Kvačianska dolina slúžila v minulosti ako spojnica medzi Liptovom a Oravou a stávala tu aj furmanská krčma. Mlyny slúžili na mletie najmä jačmeňa. Okrem toho voda poháňala aj stroje na rezanie šindľa a neskôr aj dynama, ktoré vyrábalo elektrinu. Koncom 70. rokov minulého storočia boli mlyny v úpadku a v dezolátnom stave. Iba vďaka nadšencom - skupine dobrovoľných ochranárov sa podarilo na dolnom mlyne v roku 2003 rozkrútiť vodné koleso, mlyn a hate pri ňom postaviť prakticky nanovo. Na dolnom mlyne, ktorý je v súčasnosti v prevádzke, je aj píla na rezanie dosák.
Nádherné počasie sviatku sťatia Jána Krstiteľa využilo mnoho mladých ľudí i rodín s malými deťmi. A tak bolo zaplnené každé miestečko pri potoku. Kačky skryté v tôni stromov nemo hľadeli na výskajúce deti, čľapkajúce sa v potoku, kozy spásajúce trávu blízko potoka blúdili pomedzi návštevníkov sediacich na brehu, v dolnom mlyne turisti obdivovali technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Táto atmosféra sa nedá slovami opísať. Nabití úžasnou energiou a pohodou vchádzame do Kvačianskej doliny a prechádzame jednotlivými výhliadkami na Malom či Veľkom Roháči. Tieto miesta sú biotopom medveďa hnedého. Na mieste zvanom Kobyliny je výhľad do kaňona Kvačianky. Ešte spomeniem skalu - Jánošíkovú hlavu, ktorá vraj počas daždivých dní aj plače.
To je záver našej skoro 6,5 hodinovej túry. Odporúčam Vám navštíviť tento prekrásny kút Slovenska a ďakujem všetkým mojim priateľom za nádherne prežitý deň.
Gabika K.
