KST ČAKAŇ TULČÍK
ARCHÍV 2017
CHODNÍK V KORUNÁCH STROMOV
Počasie je v poslednú novembrovú „Katarínsku“ sobotu v Tulčíku nevľúdne, upršané, ale nálada všetkých zídených turistov je výborná.
Tak vyrážame - smer Bachledová dolina!
Za Braniskom už vykúka slnko spoza mrakov a v pozadí sa belejú zasnežené štíty Vysokých Tatier. Obloha nad Tatrami - bez jediného mráčika, viditeľnosť výborná. Po príchode do Bachledovej doliny je ešte celkom príjemné počasie, aj keď fúka vietor a na oblohe sa objavujú mraky. Prekonávame cca dvojkilometrový stupáčik (sem-tam sneh, sem-tam blato) a v samotnom srdci Pieninského národného parku na hrebeni Spišskej Magury nás víta brána jedinečného chodníka v korunách stromov. Ešte rýchlo spoločné foto a nastupujeme na samotný chodník, ktorého celková dĺžka je 1234 metrov s miernym stúpaním. Z chodníka je vidieť až osem chránených území na Slovensku a v Poľsku. My však také šťastie nemáme, lebo vzápätí sa na nás rýchlosťou blesku valí hustá hmla. Aj napriek tomu nás dobrá nálada neopúšťa. Fascinujú nás nosné prvky chodníka z duglasky - dreva, ktoré rastie väčšinou na severe Európy. Podlaha a madlá su zo slovenského smrekovca opadavého. Na chodníku je niekoľko adrenalínových zastávok a edukačných stanovíšť. Výstavba chodníka trvala dva mesiace a ide o atrakciu, ktorú sme na území Slovenska doposiaľ nemali. Na výstavbu sa použilo 1000 m3 dreva. Najvyššia časť chodníka siaha až do výšky 24 metrov. Pozostáva zo 120-tich podpier a šírka mostovky je 1,8 metra. Dominantou chodníka je 32 metrov vysoká vyhliadková veža, kde vás čaká 360-stupňová vyhliadka priamo na hranici národných parkov TANAP a PIENAP. Na jej vrchole sa nachádza pochôdzna sieť určená pre tých odvážnejších jedincov, ktorí majú radi adrenalín v krvi. Odvážnym šťastie praje a my všetci 12 statoční a odvážni sme si túto sieť vyskúšali. To nie je všetko. Čaká na vás ešte 67 metrov dlhý suchý tobogán, ktorý je určený pre deti od 120 cm. Možno by sme ho poniektorí aj boli vyskúšali, ale bol mimo prevádzky. Na spiatočnej ceste stretávame ďalších „valiacich sa turistov“, túžiacich navštíviť túto nevšednú atrakciu. Pokračujeme v ceste do rázovitej goralskej obce Ždiar, kde nás víta slniečko a v penzióne Kamzík usmiaty majiteľ p. Bekeš s chutným obedom. Po skvelej kávičke sa kocháme pohľadom na štíty Belianskych Tatier. Ešte narýchlo vybehneme nad Ždiar a v posledných zábleskoch slnečných lúčov v pozadí s Havranom (2151 m) a Ždiarskou vidlou (2141 m) vyrábame spoločné zábery z dnešnej akcie. A keďže podľa pranostiky Katarína má šumné meno, ale chladné veno, pociťujeme to aj my na vlastnej koži. Rýchlo nasadáme do áut a plní skvelých dojmov sa vraciame do tepla svojich domovov.
Poďakovanie všetkým, ktorí túto super akciu zorganizovali a už sa tešíme na záver letnej turistickej sezóny v KD Tulčík 17.12.2017.
Počasie je v poslednú novembrovú „Katarínsku“ sobotu v Tulčíku nevľúdne, upršané, ale nálada všetkých zídených turistov je výborná.
Tak vyrážame - smer Bachledová dolina!
Za Braniskom už vykúka slnko spoza mrakov a v pozadí sa belejú zasnežené štíty Vysokých Tatier. Obloha nad Tatrami - bez jediného mráčika, viditeľnosť výborná. Po príchode do Bachledovej doliny je ešte celkom príjemné počasie, aj keď fúka vietor a na oblohe sa objavujú mraky. Prekonávame cca dvojkilometrový stupáčik (sem-tam sneh, sem-tam blato) a v samotnom srdci Pieninského národného parku na hrebeni Spišskej Magury nás víta brána jedinečného chodníka v korunách stromov. Ešte rýchlo spoločné foto a nastupujeme na samotný chodník, ktorého celková dĺžka je 1234 metrov s miernym stúpaním. Z chodníka je vidieť až osem chránených území na Slovensku a v Poľsku. My však také šťastie nemáme, lebo vzápätí sa na nás rýchlosťou blesku valí hustá hmla. Aj napriek tomu nás dobrá nálada neopúšťa. Fascinujú nás nosné prvky chodníka z duglasky - dreva, ktoré rastie väčšinou na severe Európy. Podlaha a madlá su zo slovenského smrekovca opadavého. Na chodníku je niekoľko adrenalínových zastávok a edukačných stanovíšť. Výstavba chodníka trvala dva mesiace a ide o atrakciu, ktorú sme na území Slovenska doposiaľ nemali. Na výstavbu sa použilo 1000 m3 dreva. Najvyššia časť chodníka siaha až do výšky 24 metrov. Pozostáva zo 120-tich podpier a šírka mostovky je 1,8 metra. Dominantou chodníka je 32 metrov vysoká vyhliadková veža, kde vás čaká 360-stupňová vyhliadka priamo na hranici národných parkov TANAP a PIENAP. Na jej vrchole sa nachádza pochôdzna sieť určená pre tých odvážnejších jedincov, ktorí majú radi adrenalín v krvi. Odvážnym šťastie praje a my všetci 12 statoční a odvážni sme si túto sieť vyskúšali. To nie je všetko. Čaká na vás ešte 67 metrov dlhý suchý tobogán, ktorý je určený pre deti od 120 cm. Možno by sme ho poniektorí aj boli vyskúšali, ale bol mimo prevádzky. Na spiatočnej ceste stretávame ďalších „valiacich sa turistov“, túžiacich navštíviť túto nevšednú atrakciu. Pokračujeme v ceste do rázovitej goralskej obce Ždiar, kde nás víta slniečko a v penzióne Kamzík usmiaty majiteľ p. Bekeš s chutným obedom. Po skvelej kávičke sa kocháme pohľadom na štíty Belianskych Tatier. Ešte narýchlo vybehneme nad Ždiar a v posledných zábleskoch slnečných lúčov v pozadí s Havranom (2151 m) a Ždiarskou vidlou (2141 m) vyrábame spoločné zábery z dnešnej akcie. A keďže podľa pranostiky Katarína má šumné meno, ale chladné veno, pociťujeme to aj my na vlastnej koži. Rýchlo nasadáme do áut a plní skvelých dojmov sa vraciame do tepla svojich domovov.
Poďakovanie všetkým, ktorí túto super akciu zorganizovali a už sa tešíme na záver letnej turistickej sezóny v KD Tulčík 17.12.2017.
Gabika K.
VÍKEND NA ORAVE
1.deň: Štefanová – Jánošíkove Diery – Malý Rozsutec – Veľký Rozsutec – Štefanová – Oravská Poruba
2.deň: Oravská Poruba – Dolný Kubín – Oravský Podzámok – kúpele Lúčky
A je to tu! Dlho očakávaná Orava. V sobotu 26.8.2017 o 6.00 nasadá do auta 8-členná skupina. Okolo 8.30 sa už posilňujeme neskorými raňajkami na parkovisku v Štefanovej, hodíme očko na turistickú mapu a vyrážame. Žltá značka nás dovedie do sedla Vrchpodžiaru 745 m.n.m., ku kolibe Podžiar 715m.nm. Pokracujeme po modrej znacke na Horné Diery, jedna z častí sústavy Jánošíkových Dier. Tiesňava potoka s názvom Diery obsahuje deväť vodopádov s výškou 2 – 4 m. Zdolávame ich pomocou rebríkov, reťazí a lávok. Na chvíľku sa zastavíme pri rázcestníku Pod Pálenicou 900 m.n.m. a pokračujeme ďalej do sedla Pod Tanečnicou 1186m.n.m., veľmi pekné hôľne miesto, chránené pred vetrom. Tu zvažujeme, ktorý z Rozsutcov zdoláme – Veľký alebo Malý? Ešte nie je rozhodnuté! Po občerstvení berieme ruksaky – smer sedlo Medzirozsutec 1225m.n.m. a tam je to jasné. Na Malý Rozsutec 1343m.n.m. vystupujeme všetci. Čaká nás prudké stúpanie istené reťazami a stúpačkami, zapojíme do činnosti všetky svaly na rukách aj na nohách, zapisujeme sa do vrcholovej knihy, zopár fotiek. Krasne vyhlady zneprijemnuju obrovske hejna musiek, ktore dobiedzaju do nasich spotenych tiel. Vraciame sa do sedla Medzirozsutec a tu sa delíme na dve skupinky. Viňo, Janko, Miro Š., Miro M., a Marek vystupujú červenou značkou na Veľký Rozsutec 1610m.n.m. a Gabika, Ľubo a ja po modrej pokračujeme na Medziholie 1185m.n.m. Tam čakáme na našich hrdinov, ktorí tu ukončia zostup z vrcholu. Napojíme sa na zelenú značku, cez Šlahorku 950m.n.m schádzame lesnou cestičkou do Štefanovej. Po narocnej ture nas vecer caka prijemne ubytovanie v Oravskej Porube. Po teplej sprche, spoločnej večeri a príjemne stráveným večerom zaľahneme a hodnotíme vydarený deň v zmysle „na Orave dobre, na Orave zdravo!“
V nedeľu sme sa presunuli do Dolného Kubína, zúčastnili sa svätej omše v kostole zasvätenom Kataríne Alexandrijskej, prešli sme malebným námestím, pozreli rodný dom P. O. Hviezdoslava, park s bustami významných rodákov tohto mesta. Zaujímavosť – pred Mestskou radnicou je vysadená Lipa sútokov sveta, ktorá je polievaná turistami vodou z riek a potokov z celého sveta. Pokračujeme v našom putovaní po Orave – smer Oravský hrad. Rozsiahla stavba sa vypína 112 m nad hladinou rieky Oravy na vápencovom brale. Hrad bol postaveny v 13. storočí. Ďalšou našou zastávkou boli kúpele Lúčky, presnejšie 13 metrový Lúčanský vodopád, ktorého travertínové podložie sfarbuje vodu do bledomodrej farby. Patrí medzi 5 vodopádov na Slovensku, ktoré boli vyhlásené za “ Národnú prírodnú pamiatku“. Chlapci si na vlastnej koži skúsili, aká chladná voda preteká vodopádmi.
Tu končí naše putovanie spojené s kultúrnym vyžitím, ešte sa obzeráme na Veľký Choč – snáď výzva nabudúce? Celkové hodnotenie 11 z 10!
Čaute, Čakanistka Marta!
2. ROČNÍK STRETNUTIA NA ČAKANI - TRASA B
Trasa B: Tulčík – Šoškut nad Demjatou – Urbárska besiedka Riš - chata Jagerka – Čakaň (kríž) - Tulčík (13km, Stúpanie 390m, Klesanie 390m)
Po prezentovaní turistov v parku pri kostole sa na trasu B vydalo 46 turistov. Dvaja sa k nám pridali ešte pri besiedke Riš. Polovica trasy bola po poliach a lúkach s peknými výhľadmi do ďalekého okolia. Od Slánskych vrchov, cez Kapušiansky hradný vrch, Stráže, Šarišskú vrchovinu, Čergovské pohorie až po Vysoké Tatry. Z tohto úseku trasy bolo vidieť 2 hrady (Kapušiansky a Šarišský), známe vrchy napr. Stráž, Lysá Stráž, Bachureň, Lysá, Busov a Stebnícku Maguru nad Bardejovskými Kúpeľmi.
Nad Demjatou sme si povedali niečo o jej histórii a o dvoch rodákoch, ktorí nám robia radosť v oblasti športu. Vincent Bašista – atlét, veterán, ktorý si práve teraz rozšíril svoju zbierku najcenejších kovov. Na 20.Majstrovstvách Európy veteránov (Masters) v dánskom Aarhuse, ktoré sa konali v dňoch 27.7 až 6.8.2017, štartoval v piatich disciplínach (kategória M75) a stal sa trojnásobným Majstrom Európy - v behu na 10000 m, Cross Country na 4 km a v polmaratóne. K trom zlatým medailám pridal ešte dve strieborné medaily v behoch na 1500 m 5000 m. Stanislav Šesták – bývalý futbalový reprezentant Slovenska, ktorý ešte hrá aktívne za Poprad.
Od Urbárskej besiedky Riš, kde sme sa občerstvili dobrou pramenitou vodou, sme sa už pohybovali prevažne v tôni lesa, krátko sme sa zastavili pri chate Jagerka na Verchoch a po hrebeni sme zišli až na polia pred Čakaňom, kde nás už čakalo občerstvenie (pečená klobása, pivo, kofola a koláče, ktoré upiekli čakanisti doma....)
Trasa B: Tulčík – Šoškut nad Demjatou – Urbárska besiedka Riš - chata Jagerka – Čakaň (kríž) - Tulčík (13km, Stúpanie 390m, Klesanie 390m)
Po prezentovaní turistov v parku pri kostole sa na trasu B vydalo 46 turistov. Dvaja sa k nám pridali ešte pri besiedke Riš. Polovica trasy bola po poliach a lúkach s peknými výhľadmi do ďalekého okolia. Od Slánskych vrchov, cez Kapušiansky hradný vrch, Stráže, Šarišskú vrchovinu, Čergovské pohorie až po Vysoké Tatry. Z tohto úseku trasy bolo vidieť 2 hrady (Kapušiansky a Šarišský), známe vrchy napr. Stráž, Lysá Stráž, Bachureň, Lysá, Busov a Stebnícku Maguru nad Bardejovskými Kúpeľmi.
Nad Demjatou sme si povedali niečo o jej histórii a o dvoch rodákoch, ktorí nám robia radosť v oblasti športu. Vincent Bašista – atlét, veterán, ktorý si práve teraz rozšíril svoju zbierku najcenejších kovov. Na 20.Majstrovstvách Európy veteránov (Masters) v dánskom Aarhuse, ktoré sa konali v dňoch 27.7 až 6.8.2017, štartoval v piatich disciplínach (kategória M75) a stal sa trojnásobným Majstrom Európy - v behu na 10000 m, Cross Country na 4 km a v polmaratóne. K trom zlatým medailám pridal ešte dve strieborné medaily v behoch na 1500 m 5000 m. Stanislav Šesták – bývalý futbalový reprezentant Slovenska, ktorý ešte hrá aktívne za Poprad.
Od Urbárskej besiedky Riš, kde sme sa občerstvili dobrou pramenitou vodou, sme sa už pohybovali prevažne v tôni lesa, krátko sme sa zastavili pri chate Jagerka na Verchoch a po hrebeni sme zišli až na polia pred Čakaňom, kde nás už čakalo občerstvenie (pečená klobása, pivo, kofola a koláče, ktoré upiekli čakanisti doma....)
Strýčko Jančo
2. ROČNÍK STRETNUTIA NA ČAKANI - TRASA A
Trasa A: Tulcik – Halavan – Syrova hora – Kríž nad Podhoranami – chata Hradzenka - Čakan
Je 30. jul 2017, deň, kedy náš turistický klub organizuje 2. ročník STRETNUTIA NA ČAKANI.
O 9.00 sa spolu s turistami z prešovských klubov stretávame v parku pri pekárni, kde sa každý učastník registruje, oboznámi sa s programom výstupu a rozhodne sa akou trasou pôjde. Menej početná skupina turistov sa vyberie kratšou trasou , ktoru vedie V. Macko. Trasa je dlhá 9 km.Pri kríži za dedinou sa krátko občerstvíme a pokračujeme lukou na SYROVU HORU. Po luke zbierame materinu dúšku,rebríček obecný ci zemežlč. Turistky z Prešova konštatujú, že takéto druhy hocikde nenájdete. Na vrchu SYROVEJ HORY je krásny výhľad na Malú a Veľkú stráž, vľavo je vidieť Kapušiansky hrad, Slanské pohorie a vpravo zase Čergovské pohorie. Odtiaľ po krátkom oddychu odskočíme ku krížu nad Podhoranami, kde vidíme okolité obce Podhorany, Chmeľovec a Proč. Pokračujeme ku chate Hradzenka, kde sa ovlažíme vodou z blízkeho prameňa. Odtiaľ je už vidieť cieľ našej trasy kríž na Čakani,kde naši členovia chystajú občerstvenie. Tam nás už dobiehajú turisti z dlhšej trasy. Klobása a pivko chutili, dobre padli aj koláčiky od našich čakanistiek. Strávili sme úžasný deň, spoznali nových nadšencov turistiky. Tešíme sa o rok Dovidenia.
Trasa A: Tulcik – Halavan – Syrova hora – Kríž nad Podhoranami – chata Hradzenka - Čakan
Je 30. jul 2017, deň, kedy náš turistický klub organizuje 2. ročník STRETNUTIA NA ČAKANI.
O 9.00 sa spolu s turistami z prešovských klubov stretávame v parku pri pekárni, kde sa každý učastník registruje, oboznámi sa s programom výstupu a rozhodne sa akou trasou pôjde. Menej početná skupina turistov sa vyberie kratšou trasou , ktoru vedie V. Macko. Trasa je dlhá 9 km.Pri kríži za dedinou sa krátko občerstvíme a pokračujeme lukou na SYROVU HORU. Po luke zbierame materinu dúšku,rebríček obecný ci zemežlč. Turistky z Prešova konštatujú, že takéto druhy hocikde nenájdete. Na vrchu SYROVEJ HORY je krásny výhľad na Malú a Veľkú stráž, vľavo je vidieť Kapušiansky hrad, Slanské pohorie a vpravo zase Čergovské pohorie. Odtiaľ po krátkom oddychu odskočíme ku krížu nad Podhoranami, kde vidíme okolité obce Podhorany, Chmeľovec a Proč. Pokračujeme ku chate Hradzenka, kde sa ovlažíme vodou z blízkeho prameňa. Odtiaľ je už vidieť cieľ našej trasy kríž na Čakani,kde naši členovia chystajú občerstvenie. Tam nás už dobiehajú turisti z dlhšej trasy. Klobása a pivko chutili, dobre padli aj koláčiky od našich čakanistiek. Strávili sme úžasný deň, spoznali nových nadšencov turistiky. Tešíme sa o rok Dovidenia.
Jarka a Vinco Mackovci
VRCH SIVEC A DRIENKOVÁ SKALA
Trasa: Tisovec – Priehyba pod Sivcom – Sivec (781m) - Priehyba pod Sivcom – Náučný lesnícky chodník na Drienkovú skalu – Tisovec
Celkom: 9km, Stúpanie: 763m, Klesanie: 763m
21 turistov na 5 autách sme sa dostali na bod „Tisovec“ pri ceste popri vodnej nádrži Ružín. Odtiaľ sme vystúpili na vrch Sivec (ľudovo zvaný i Šivec alebo Šivá skala), ktorý patrí k najnavštevovanejším vrchom v okolí Košíc. Dôvodom je jeho pomerne ľahká prístupnosť a predovšetkým strhujúci výhľad, ktorý sa otvára z jeho bralnatého vrcholového hrebeňa, a ktorý je považovaný za jeden z najkrajších na Východnom Slovensku. Okrem priľahlej doliny Hornádu a pohorí Volovské vrchy a Čierna hora možno odtiaľto za priaznivých podmienok obdivovať napríklad i vzdialený Lomnický štít. Pod nami sa pekne zrkadlila hladina priehradnej nádrže Ružín na rieke Hornád.
Vodná nádrž Ružín tvorí zdroj úžitkovej vody pre priemysel a tepelnú energetiku. Vybudovaná bola v rokoch 1963-1970 a pomenovaná je podľa rovnomennej zaniknutej obce Ružín. Ďalej sa využíva jej vodná energia, je ochranou pred veľkými vodami a slúži aj pre rekreačné účely.Vodná nádrž má zásobný objem 45,3 miliónov kubických metrov a zatopená plocha je 3,9 štvorcových kilometrov. Dĺžka priehrady je 11 kilometrov. Cez priehradu vedie železničný Ružínsky viadukt.
Zo Sivca sme zostúpili opäť na Priehybu pod Sivcom a odtiaľ náučným lesníckym chodníkom na výhľadovú vápencovú Drienkovú skalu (550m), ľudovo nazývanú aj Malý Sivec. Výhľadová skala ponúka romantický pohľad na Ružínsku priehradu, na skalnatý vrch Holica (Napoleonov klobúk), železničný dvojkoľajový most Ružínky viadukt, národnú prírodnú rezerváciu Bujanov a časť Volovskch vrchov.
Počasie bolo pre turistiku ideálne a tak sme sa pokochali krásnymi pohľadmi, ktoré sme si s radosťou zvečnili fotoaparátmi.
Strýčko Jančo
CHATA PRI ZELENOM PLESE
Prvý marcový víkend sľuboval pekné počasie a tak si náš klub naplánoval akciu do Vysokých Tatier. Našim cieľom je Chata pri Zelenom plese 1550m n.m. Termín padol na sobotu 4.marca. Dalo sa nás dokopy 9 nadšencov a ako už tradične vyrážame autami od nášho kostola o 7.00 hod. Východiskovým bodom je parkovisko Biela voda, kde sa k nám pridali ešte dvaja naši členovia Gabika a Vinco. Po krátkom zvítaní a malej príprave sa vydávame k cieľu. Po žltej značke stúpame relatívne nenáročným stúpaním v pásme lesa k Šalviovému prameňu, kde si dávame neskoré rańajky, občerstvíme sa a vydýchame. Medzitým sa rozdelíme na dve skupinky, tá zdatnejšia sa zrejme ponáhľa obsadiť miesto na chate. Od Śalviového prameňa pokračujeme ďalej po žltej k rázcestiu na Kovaľčikovej Poľane . Po asi dvoch hodinkách sa les prehupne do kosodreviny a pred nami sa otvoria krásne tatranské štíty. Potom je to už len polhodinka popri potoku k chate. Počas stúpania obdivujeme krásnu zimnú scenériu zasnežených Tatier. Naši chlapi obdivujú horolezcov na ľadopádoch v žľaboch pod Svišťovkou a tajne snívajú, že aj oni by si to raz vyskúšali. Dorazili sme do cieľa, kde nás už čakajú naši. Stretávame tam aj početnú skupinu z KPT Prešov, ktorí už sú pripravení na ich tradičný karneval. S radosťou sa k nim pridávame, aj si zatancujeme a zanôtime. Pred rozlúčkou si ešte urobíme nádherné zábery pri chate, ktorá je ovenčená Jastrabou vežou na jednej strane a impozantným masívom Malého Kežmarského štítu na druhej strane. Prišlo sa s nami rozlúčiť aj slniečko ,ktoré nás stále zdržiavalo. Nechýbalo ešte naplánovanie jednej z našich ďalších túr, kde by naši turisti chceli zdolať Jahńací štít. Na spiatočnej ceste obdivujeme slnkom zaliate Belianske Tatry. Plní dojmov a nádherných zážitkov sa vraciame k autám. Bola to moja druhá navšteva tejto chaty, ale pevneverím, že nie posledná.
Prvý marcový víkend sľuboval pekné počasie a tak si náš klub naplánoval akciu do Vysokých Tatier. Našim cieľom je Chata pri Zelenom plese 1550m n.m. Termín padol na sobotu 4.marca. Dalo sa nás dokopy 9 nadšencov a ako už tradične vyrážame autami od nášho kostola o 7.00 hod. Východiskovým bodom je parkovisko Biela voda, kde sa k nám pridali ešte dvaja naši členovia Gabika a Vinco. Po krátkom zvítaní a malej príprave sa vydávame k cieľu. Po žltej značke stúpame relatívne nenáročným stúpaním v pásme lesa k Šalviovému prameňu, kde si dávame neskoré rańajky, občerstvíme sa a vydýchame. Medzitým sa rozdelíme na dve skupinky, tá zdatnejšia sa zrejme ponáhľa obsadiť miesto na chate. Od Śalviového prameňa pokračujeme ďalej po žltej k rázcestiu na Kovaľčikovej Poľane . Po asi dvoch hodinkách sa les prehupne do kosodreviny a pred nami sa otvoria krásne tatranské štíty. Potom je to už len polhodinka popri potoku k chate. Počas stúpania obdivujeme krásnu zimnú scenériu zasnežených Tatier. Naši chlapi obdivujú horolezcov na ľadopádoch v žľaboch pod Svišťovkou a tajne snívajú, že aj oni by si to raz vyskúšali. Dorazili sme do cieľa, kde nás už čakajú naši. Stretávame tam aj početnú skupinu z KPT Prešov, ktorí už sú pripravení na ich tradičný karneval. S radosťou sa k nim pridávame, aj si zatancujeme a zanôtime. Pred rozlúčkou si ešte urobíme nádherné zábery pri chate, ktorá je ovenčená Jastrabou vežou na jednej strane a impozantným masívom Malého Kežmarského štítu na druhej strane. Prišlo sa s nami rozlúčiť aj slniečko ,ktoré nás stále zdržiavalo. Nechýbalo ešte naplánovanie jednej z našich ďalších túr, kde by naši turisti chceli zdolať Jahńací štít. Na spiatočnej ceste obdivujeme slnkom zaliate Belianske Tatry. Plní dojmov a nádherných zážitkov sa vraciame k autám. Bola to moja druhá navšteva tejto chaty, ale pevneverím, že nie posledná.
Jarka Macková
13. ROČNÍK HERMANOVSKÝ ŠLID
„Aj tak sme stále frajeri...“ Pesničky od Elánu nás sprevádzali celou cestou autom smerom na Hermanovce a späť. Aj sme si zanôtili, kto ako vedel. Sedem statočných – tak sa môžeme nazvať skupina turistov z nášho oddielu. Dňa 15. 1. 2017 sme nasadli do auta o 7.45 hod v Tulčíku. Po krátkej príprave - voskovanie bežkárskych lyží, orientácii v teréne a krátkej inštruktáži sme o 9.00 hod vyrazili na akciu Hermanovský šlid – 13. ročník, ktorý organizuje náš spriaznený klub KST Chotárna Hermanovce. Päť chlapov z našej skupiny to vzalo chlapsky, bežkovali na pripravených tratiach, jedna merala asi 24 km, druhá kratšia 15 km. Evka a ja sme tvorili podporný team, šľapali sme v snehu 15 km. Minuli sme dva kríže, najprv dvojkríž Chrasť, druhý kríž Lazy. Dostali sme sa na vrchol Mindžová, 920 m n.m. v pohorí Bachureň. Asi 150 m od nej vyrástla nová turistická útulňa, o ktorú sa postarali ľudia zapálení pre turistiku, prírodu a šport v nej. V útulni nás privítali chlebom s masťou a cibuľou, výborným čajom a malým dopingom.
Počasie nám prialo, viditeľnosť a výhľady nádherné. Videli sme Vysoké Tatry, Branisko, Stráže, Šarišský hrad a hrebeň Čergova, pohľad na Čergov bol celkom iný ako ho poznáme. Cesta späť bola jednoduchšia. O 14.00 hod sme sa všetci turisti stretli v miestnom pohostinstve, kde sme sa posilnili guľášom, podotýkam výborným a frundžavicou. Kultúrny program ladený v ľudovom štýle zas pohladil našu národnostnú príslušnosť. Zaznela aj turistická hymna. Všetko bolo zorganizované tip top, perfektne, vzdávam chválu organizátorom a ďakujem za krásne strávený víkend. Určite sa na Chotárnu vrátime.
„Aj tak sme stále frajeri...“ Pesničky od Elánu nás sprevádzali celou cestou autom smerom na Hermanovce a späť. Aj sme si zanôtili, kto ako vedel. Sedem statočných – tak sa môžeme nazvať skupina turistov z nášho oddielu. Dňa 15. 1. 2017 sme nasadli do auta o 7.45 hod v Tulčíku. Po krátkej príprave - voskovanie bežkárskych lyží, orientácii v teréne a krátkej inštruktáži sme o 9.00 hod vyrazili na akciu Hermanovský šlid – 13. ročník, ktorý organizuje náš spriaznený klub KST Chotárna Hermanovce. Päť chlapov z našej skupiny to vzalo chlapsky, bežkovali na pripravených tratiach, jedna merala asi 24 km, druhá kratšia 15 km. Evka a ja sme tvorili podporný team, šľapali sme v snehu 15 km. Minuli sme dva kríže, najprv dvojkríž Chrasť, druhý kríž Lazy. Dostali sme sa na vrchol Mindžová, 920 m n.m. v pohorí Bachureň. Asi 150 m od nej vyrástla nová turistická útulňa, o ktorú sa postarali ľudia zapálení pre turistiku, prírodu a šport v nej. V útulni nás privítali chlebom s masťou a cibuľou, výborným čajom a malým dopingom.
Počasie nám prialo, viditeľnosť a výhľady nádherné. Videli sme Vysoké Tatry, Branisko, Stráže, Šarišský hrad a hrebeň Čergova, pohľad na Čergov bol celkom iný ako ho poznáme. Cesta späť bola jednoduchšia. O 14.00 hod sme sa všetci turisti stretli v miestnom pohostinstve, kde sme sa posilnili guľášom, podotýkam výborným a frundžavicou. Kultúrny program ladený v ľudovom štýle zas pohladil našu národnostnú príslušnosť. Zaznela aj turistická hymna. Všetko bolo zorganizované tip top, perfektne, vzdávam chválu organizátorom a ďakujem za krásne strávený víkend. Určite sa na Chotárnu vrátime.
Čakanistka Marta
V nedeľu 15.01.2017 sme sa siedmi členovia nášho KST zúčastnili na 13. ročníku akcie Hermanovský šlid. Dve dievčatá (Evka P. a Marta H.) išli na pešiu turistiku a piati chlapci na kratšiu 15 km trasu pre bežkárov. Tentoraz počasie a snehové podmienky boli vynikajúce a tak si všetci účastníci prišli na svoje a dlho budeme spomínať na túto vydarenú akciu. Tradične v útulni Chotárna pre nás usporiadatelia (KST Chotárna Hermanovce) prichystali malé občerstvenie, t.j. čaj, rum a chlieb so „šmaľcom“ a cibuľou. Stretli sme tam aj náš susedný TK Jantar Kapušany (prišli peši z lyžiarskeho strediska Renčišov – Buče). Spravili sme si spoločnú „družobnú“ fotografiu. Z vrcholu kopca Mindžová (920m) sme sa pokochali peknými výhľadmi, urobili zopár pekných fotiek a zjazdom zišli do Hermanoviec po trase: Mindžová, sedlo – Nad Sošňom – Lazná hura – Lazný jarek – Hermanovce. V reštaurácii na nás čakala frundžavica, guľáš z diviny a pekný kultúrny program. Celý pochod s nami išli dve „externe“ bežkárky Marta Č. z Prešova a Maťa T. z Pušoviec. Bolo nám všetkým veselo a tešíme sa na budúce stretnutie s nimi.
Strýčko Jančo
